Nedeľa pre radosť ako stvorená…(Mirjana Šišoláková)

Nedeľa pre radosť ako stvorená…

Pár postrehov zo zájazdu KPO do Brna

Príjemná slnečná prvooktóbrová nedeľa bola pre tridsiatku členov Klubu priateľov opery SND ešte príjemnejšia vďaka „výletu“ za operou. Opäť sme sa vybrali do obľúbenej destinácie, do Národného divadla v Brne. Cestu tentoraz obohatila zastávka v zámku a parku Lednice. Toto bývalé sídlo Lichtensteinovcov  je pre návštevníkov vždy hodnotným zážitkom, či už sa človek vyberie na prehliadku zámku, alebo na prechádzku do parku a obhliadku ďalších známych objektov, napr. povestného minaretu.

Dvadsiati sme absolvovali prehliadku zámku, s veľmi milou sprievodkyňou, ktorá brala ohľad na zloženie skupiny a tak boli jej slová zrozumiteľné, aj dostatočne počuteľné.

Bohatší o tento kultúrny zážitok sme pokračovali v ceste za hlavným bodom nášho programu, na predstavenie Rossiniho komickej opery Hrabě Ory. Kvôli rekonštrukcii budovy Janáčkovho divadla, kam obvykle na opery do Brna chodíme, sme sa dostali do krásnej historickej budovy Mahenovho divadla. Divadlo bolo dokončené v r.1882 v eklektickom slohu. V mnohom pripomína Historickú budovu SND. Niet divu, bolo postavené podľa návrhov firmy architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera, ktorí projektovali aj naše divadlo /podobne ako približne 50 ďalších, väčšinou na území bývalého Rakúsko-Uhorska/. Pravda, brnenské divadlo je o niečo väčšie /má vyše 700 miest/ a možno honosnejšie, má, napr. veľkolepé dvojramenné schodište.

Ale poďme k samotnému predstaveniu. Vďaka prezidentke Klubu, dr. Ostertagovej, sme prišli do Brna poučení. Dozvedeli sme sa z jej výkladu o skladateľovom živote a diele, napr., že Hrabě Ory je predposlednou z 39-tich opier Gioachina Rossiniho. Vyrozprávala nám aj dej, v podstate jednoduchý príbeh, ktorý sa ale komplikuje zámenami osôb a prevlekmi. Ide o to, ako sa veľký záletník Ory snaží všetkými možnými spôsobmi zviesť čo najviac žien, predovšetkým pôvabnú Adéle. Aby sa dostal do ich blízkosti, najprv sa prezlečie za kazateľa, v druhom dejstve potom spolu so svojimi priateľmi za mníšky. Jeho zámer však nevyjde, Adéle dá pred flirtom prednosť ozajstnej láske.

K „zamotanosti“ diela sa pridalo moderné režijné poňatie Lenky Flory /okrem réžie je aj autorkou kostýmov a scény/, ktorá dej namiesto do zámku umiestnila do hotela a z mužov-rytierov urobila fanúšikov ragby. Nás, divákov, zaskočilo nefungujúce titulkovacie zariadenie, ktoré sa nepodarilo opraviť ani cez prestávku. /Mimochodom – mali sme výborné lístky, prízemie, 6. až 10.rad/.

Navzdory predchádzajúcim slovám si dovolím povedať, že ide o výborné predstavenie s Rossiniho nádhernou hudbou a skvelými mladými spevákmi.

Režisérka ich naozaj nešetrila a tak sme popri náročných sólach, dvojspevoch a trojspevoch videli aj výborné herecké,  niekedy aj fyzicky náročné výkony.

Predstaviteľ Oryho, 26-ročný český tenorista Petr Nekoranec je momentálne najväčším objavom u našich susedov a už je v hľadáčiku Metropolitnej opery. Sólistka Opery ND v Prahe, sopranistka Kateřina Kněžíková, /mali sme možnosť vidieť a počuť ju aj v Bratislave/, spievala hlavnú ženskú postavu Adéle. V Bratislave občas hosťuje aj mezzosopranistka Václava Krejčí Housková, ktorá sa v nedeľu predstavila v úlohe zamilovaného pážaťa Isoliera. Výborný výkon podal čerstvý absolvent VŠMU v Bratislave, český basbarytonista Boris Prýgl. Predstavenie dirigoval Robert Kružík.

Opera mala premiéru 26.mája 2017, začiatkom tejto sezóny ju ND Brno s veľkým úspechom uviedlo na opernom festivale v Prahe.

Účastníčka   Mirjana Šišoláková, členka KPO SND

P.S. Verím, že podobné príjemné zážitky z nedeľného výletu ako ja, mali aj ostatní členovia Klubu a že už sa spolu tešíme na ďalšie cesty za operou.