Rozhovory s hosťom

Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,

ešte stále žijeme v čase, kedy sa nemôžeme osobne stretávať, ani na klubových podujatiach, ani v divadlách, či na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už takmer rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…

Ako prvá prijala pozvanie na našu klubovú stránku sopranistka Lenka Máčiková:

 

 

 

 

KPO: Pani Máčiková, kedy a kde ste mali posledné verejné vystúpenie?

L. Máčiková: Celé pandemické obdobie beriem ako zlý sen a snáď sa nám podarí zobudiť sa do normálneho dňa. Vediac, že po premiére Rusalky vo februári minulého roka sa na javisku neuvidíme tak dlho, asi by som ani nešla domov.

Mala som šťastie, že možnosť verejného vystúpenia a vlastne jediná produkcia, sa akoby  zázrakom podarila v lete minulého roka. ”Zachránila” ma Musica Aeterna operou Dafné od Antónia Caldaru. Krásna úloha Dafné, hlavnej

predstaviteľky, mi aspoň na krátku chvíľu umožnila zabudnúť na toto náročné obdobie, v ktorom sme sa všetci ocitli.  O to viac sa mi táto opera vryla do srdca.

KPO: Určite vám chýba každodenný kontakt s divadlom, s kolegami, možno aj cestovanie, pretože často účinkujete v zahraničí…

L. Máčiková: So spevákmi, kolegami, kamarátmi som často v telefonickom spojení. Zdieľame si svoje pocity a myslím, že nás to spojilo akosi inak. Cestovanie mi nechýba, som rada doma. Práca na javisku mi však v uplynulých mesiacoch chýbala veľmi, až sa mi slzy tlačia do očí a je mi smutno.

KPO: Ale pre vás osobne je “vynútené voľno” možno aj prínosom, keďže sa môžete viac venovať rodine…

L. Máčiková: Moja rodina a práca sú také prepojené, že mi svojou oporou a pomocou pomáhajú ustáť stratu práce a možnosť tvoriť. Myslím si, že som mama, ktorá sa vie hrať,tvoriť, vymýšľať a venovať sa našim dievčatám vlastne

od ich narodenia. Cez pandémiu som skôr bližšie k práci učiteliek v škôlkach, čo je veľmi zaujímavé.

KPO: Ale speváčka sa určite musí udržiavať v kondícii, hlasovej, aj fyzickej, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, ide to?

L. Máčiková: Samozrejme, ale v tejto situácii to neodmysliteľne závisí aj od dobrých susedov, ktorí sú tiež doma. Podľa možnosti sa nové postavy učím po večeroch a snažím sa nespievaťnahlas….a hlasový pokoj je tiež dôležitý.

 

KPO: Divadlá, samozrejme, ani v tomto čase celkom nespia. Dozvedela som sa, že aj vy už skúšate v Prahe. Môžete prezradiť, o čo ide?

L. Máčiková: Áno, bol to taký milý šok, keď mi z Prahy zavolali, či môžem prísť na hosťovanie do novej inscenácie Dona Giovanniho. Zerlinu som v Stavovskom divadle začala spievať pred pätnástimi rokmi… a ešte som sa im

nezunovala (smiech). Možno trochu riskujem, ale vzala som to, nemohla som ich sklamať. Žiaľ, je to náročné v tom, že pre protipandemické opatrenia moji najbližší musia zostať doma a ja ani na víkendy nemôžem cestovať

domov. Tak som s prácou uviazla v Prahe. Toto sú veľké paradoxy doby. Ale viem, že nemôžem mať všetko. Všetci mi veľmi chýbajú.

Ďakujem za rozhovor. Mirjana Šišoláková

Pozn. red.: Premiéra Dona Giovanniho je v Stavovskom divadle v Prahe naplánovaná na 18. a 21. marca. Okrem Lenky Máčikovej bude v novej inscenácii účinkovať Jana Kurucová ako Donna Elvíra a Pavol Kubáň ako Don Giovanni.

 

Slovenská sopranistka pravidelne spievajúca na popredných operných scénach doma i v zahraničí. Ako študentka VŠMU získala prvé miesto na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Dvakrát za sebou obdržala cenu Literárneho fondu – za stvárnenie postavy Amora (Gluck: Orfeus a Eurydika) v Slovenskom národnom divadle a za úlohu Despiny (Mozart: Così fan tutte) v Národnom divadle v Prahe. S veľkým úspechom hosťovala v Národnej opere vo Varšave (v operách Orfeus a Eurydika a Boris Godunov v réžii Mariusza Trelińského), ako Zerlina zaujala na talianskych operných scénach (Teatro Grande/ Brescia, Teatro Sociale/Como, Teatro Fraschini/Pavia, Teatro A. Ponchielli/ Cremona), účinkovala tiež v operách vo Francúzsku (v roku 2012 absolvovala úspešný debut v Smetanovej opere Dve vdovy v Angers a Nantes) a na koncertných pódiách a recitáloch v Katare, Stockholme, Amiens, Bruseli a v Sarajeve. Počas svojej kariéry účinkovala s dirigentmi ako Keri-Lynn Wilson, John Fiore, Friedrich Haider, Nader Abbassi, Lukasz Borowicz, Paolo Gatto, Kevin Griffiths alebo Jakub Hrůša. Lenka Máčiková spievala tiež v rámci festivalu Pražská jar. Spolupracuje s Národným divadlom v Prahe, s ktorým absolvovala turné v Japonsku, kde stvárnila Paminu v Mozartovej Čarovnej flaute. V roku 2014 debutovala ako Líška Bystrouška v Janáčkovej opere Príhody líšky Bystroušky (Národné divadlo Praha, réžia Ondřej Havelka). V Národnom divadle v Prahe naštudovala tiež postavy v operách Don Giovanni (Zerlina), Così fan tutte (Despina) a úlohu Penelopky v Čarokraji Marka Ivanovića. Pod režisérskou taktovkou Havelku natočila DVD s barokovou operou Domenica Scarlattiho Dove é amore é gelosia, v ktorej stvárnila hlavnú úlohu Grófky Clarice. Ako Zerlina sa v roku 2014 s úspechom predstavila na jednom z najprestížnejších operných festivalov sveta v anglickom Glyndenbourne. V Slovenskom národnom divadle naštudovala úlohy Paminy v Čarovnej flaute a Milice v opere Tibora Freša Martin a slnko, v Štátnom divadle v Košiciach Zuzanku vo Figarovej svadbe. V roku 2016 spievala Eurydiku v novom naštudovaní Gluckovej opery v Nancy, v roku 2017 absolvuje rozsiahle turné s Vivaldiho Arsildou. Je držiteľkou viacerých ocenení zo speváckych súťaží v Taliansku, Švédsku, Českej republike a Holandsku.

Ukážka: Lenka Máčiková, Despina v Cosi fan tutte

https://www.youtube.com/watch?v=jAXnDykKgTA  

Prajeme príjemný zážitok zo stretnutia s hosťom