KPOSND_logo
picture_SND

7 Apr 2021

Rozhovory s hosťom

Pridal ostertagova

Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND.

Ešte stále žijeme v čase, kedy sa nemôžeme osobne stretávať na klubových podujatiach, ani v divadlách alebo na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…

Keď sa koncom septembra 2020 pomaly spúšťala opona za dlho očakávanou a dvakrát odloženou premiérou Aidy, už sme tušili, že sa spúšťa na dlhší čas a nielen za Aidou. Ale aspoň sme si odnášali krásny umelecký zážitok. Veľkou mierou k nemu prispela aj mezzosopranistka Terézia Kružliaková. Je ďalšou osobnosťou, ktorá prijala pozvanie na stránku Klubu priateľov opery.

Terézia Kružliaková | Slovenské národné divadlo

KPO: Naposledy sme vás, pani Kružliaková, videli a počuli koncom septembra minulého roka ako skvelú Amneris v novej, výpravnej inscenácii Verdiho opery Aida v Slovenskom národnom divadle. Bolo to aj pre vás zatiaľ posledné vystúpenie?

T. Kružliaková: Ďakujem za kompliment: v spomínanej inscenácii to bol môj osobný debut. Po prvýkrát som stvárnila takú výrazne dramatickú a charakterovo pestrú postavu, akou je Amneris ….

Áno, operné predstavenie to bolo, žiaľ, posledné a hneď na začiatku novej divadelnej sezóny. Potom sme ale robili v SND aj online koncerty a jeden z nich bol vianočný, pod názvom Vianočný príbeh. Podieľali sa na ňom všetky tri divadelné zložky, opera, balet aj činohra.

KPO: Čo vám počas tejto vynútenej prestávky chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení či koncertov, nové príležitosti, nové zážitky?

T. Kružliaková: Je to veľmi silná skúška – nazvala by som to nútené odlúčenie od toho, čo človeka napĺňa a robí šťastným … Hovorím to iste aj za kolegov umelcov, že bez živého kontaktu s divákmi sa nám vytráca duch nášho povolania. Áno, technológie internetu sú úžasná vec a aspoň takto nestrácame úplne kontakt s  divákom  a on s nami, interpretmi. Ale človek človeka potrebuje vo všeobecnosti,  je to tak akosi dané. Chýbajú mi aj kolegovia z divadla, pretože máme pekné kolegiálne vzťahy a chýba mi náš vzájomný divadelný humor, ktorým si často vieme odľahčiť niekedy aj napätú tvorivú atmosféru v  procese prípravy nových inscenácii.

KPO: Ako prežívate toto už rok trvajúce obdobie útlmu živej kultúry?Ste mamou na plný úväzok? Ako sa udržujete v kondícii – hlasovej, fyzickej, duševnej?

T.Kružliaková: Musím povedať, že som mamou, resp. spolu s mojím manželom Petrom sme práve v tejto situácii rodičia na plný úväzok ešte viac ako inokedy. Naše dve staršie dcérky Barborka a Katka majú dištančné vyučovanie a tri mladšie detičky, Ondrej, Hanka a Zuzka, sú tiež doma, pretože škôlky sú ešte zavreté … Musím povedať, že mi tento rok tak rýchlo ubehol práve preto, že doma je neustále živo. Žiaľ, chýba mi pracovný systém, k spievaniu sa tak ľahko nedostanem. Rešpektujem svojich susedov – bývame v bytovke, takže podmienky na nejaké rozsiahle cvičenie a udržiavanie sa nemám. Veľmi už očakávam moment, že sa nám, umelcom, otvoria brány divadla aspoň na individuálne skúšky. Spev mi vo svojej podstate už začína chýbať. Ale realita je zatiaľ taká, aká je. Verím, dúfam, že bude lepšie. Ako sa vraví: po búrke vychádza slniečko. Bola by som naozaj úprimne  rada, keby sa to naplnilo a prišli by tie lepšie časy …

 

KPO: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným umením sledovaním prenosov z jednotlivých operných domov alebo koncertných siení. Robíte to aj vy?

T. Kružliaková: Budem úprimná : nie je nato priestor, pretože keď už je v našej domácnosti pokoj a všetko stíchne, nepustím si operu, ale niečo zaujímavé si čítam alebo si vypočujem rôzne CD nahrávky, aj z klasického repertoáru, z  archívu, ktorý mám. Sledujem  stránku Operaslovakia, kde sú zaujímavé články – aktuálne z divadelného diania  a aj odkazy na vypočutie zaujímavých interpretov.

KPO: Napriek tejto situácii, čaká vás v blízkom období niečo nové po pracovnej stránke?

T.Kružliaková: Oslovila ma Štátna opera v Banskej Bystrici na spoluprácu k pripravovanej Donizettiho opere La Favorita do postavy Leonory.  Sú aj nejaké koncertné projekty, ktoré by sa mali  udiať v jesennom čase tohto roku, ale žiaľ, nič nie je isté a plánovať sa teraz asi ani nemá. Uvidíme, ako sa  táto celospoločenská situácia vykryštalizuje ….

Preto želám všetkým, aj vám, Klubu priateľov opery: buďte hlavne zdraví a ako doteraz výborne naladení na operu J

 

Terézia Kružliaková sa narodila v Banskej Bystrici ako najmladšia z piatich súrodencov Babjakovcov. Rodičia Štefan (1931-2008) a Terézia (1936-2009) patrili k zakladajúcim členom Spevohry a neskôr Štátnej opery v Banskej Bystrici a pôsobili v nej po celý život. Štefan Babjak ako sólista, manželka ako členka operného zboru. Je známe, že z ich piatich detí sú štyri opernými spevákmi, brat Ján je sólistom Opery SND.

Terézia Kružliaková študovala operný spev najprv na banskobystrickom Konzervatóriu u prof. Dagmar Rohovej-Boksovej a neskôr na VŠMU v Bratislave u prof. Zlatice Livorovej. Štúdium ukončila v r. 2004, ale už rok predtým získala angažmán v Slovenskom národnom divadle. S úspechom absolvovala rôzne spevácke súťaže doma aj v zahraničí (Taliansko, Česko, Poľsko). Okrem divadla účinkuje aj na koncertoch a rôznych festivaloch. Spolupracuje s poprednými symfonickými telesami, napr. Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského aj Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a mnohými inými.

Na domácej scéne sme ju mohli vidieť napr. ako Rosinu v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Suzuki v opere   Giacoma Pucinniho Madama Butterfly, Oľgu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Zuzku v Krútňave Eugena Suchoňa a v mnohých ďalších. Jej zatiaľ poslednou postavou je Amneris vo Verdiho Aide.

 

M.Šišoláková

 

 

 

Leave a Reply

Message: