KPOSND_logo
picture_SND

19 Apr 2021

Rozhovory s hosťom

Pridal ostertagova

Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,

ešte stále žijeme v čase, keď sa nemôžeme osobne stretávať na klubových podujatiach, ani v divadlách alebo na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Rozhodli sme sa preto osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…

Pozvanie prijal sólista Opery SND, barytonista Pavol Remenár.

Pavol Remenár sa narodil 17.4. 1974 v Dolnom Dubovom. Študoval najprv na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave odbor (?) a v tom období bol členom a sólistom speváckeho zboru Comenius. V r. 1996-2000 bol poslucháčom operného spevu na VŠMU v Bratislave, v triede prof. Vlasty Hudecovej.

Od r. 2000 je sólistom Opery SND. Debutoval v tom istom roku ako Don Giovanni v rovnomennej Mozartovej opere v réžii Jozefa Bednárika.

Zoznam postáv, ktoré Pavol Remenár stvárnil na doskách našej prvej scény je dlhý: poznáme ho napr. ako Figara v Barbierovi zo Sevilly, Marcela v Bohéme, spieval titulnú postavu v Eugenovi Oneginovi, Papagena v Čarovnej flaute, Jochanana v  Salome, Orfea v rovnomennej Gluckovej opere, v zaujímavej réžii poľského režiséra Mariusza Trelińskeho, atď.

Hosťuje aj v zahraničí, koncertuje a nahráva, aj netradičné produkcie. Spolu s gitaristkou Miriam Rodriguez- Brullovou vydal v r. 2013 CD španielskych piesní Hispanic Spirit. Niekoľko z nich nám zaspieval, keď bol aj s pani Rodriguez-Brullovou hosťom stretnutia Klubu priateľov opery.

 

Mirjana Šišoláková: Keď som vám pred pár dňami zatelefonovala kvôli tomuto rozhovoru, práve vás zamestnávala práca veľmi odlišná od práce operného speváka. Prezradíte, čo ste práve robili?

Pavol Remenár: Práve som orezával stromy. Okrem mojej rodiny mám totiž v živote ešte dve lásky: spievanie a záhradnú architektúru. Práve tá teraz napĺňa môj život, keďže opera je zatvorená. Vždy som pracoval 10/2, desať mesiacov spev, dva mesiace záhrady. Teraz sa situácia radikálne zmenila, všetok čas venujem záhradám. Presne pred rokom som začal u Kamily Magálovej, ktorej som dva roky sľuboval opravu zavlažovacieho systému, no a skončilo sa to kompletnou revitalizáciou a prestavbou záhrady. A stále pribúdajú nové projekty. Je to ako s postavami v operách, jednu odpremiérujete a dve ďalšie už čakajú na váš čas.

Mirjana Šišoláková: Kedy ste naposledy stáli na opernom javisku alebo koncertnom pódiu pred živým publikom?

Pavol Remenár: Bolo to 20.12.2020, keď som zorganizoval komorný koncert

na podporu aktivít Maltézskeho rádu, bohužiaľ, to bolo iba strímované a vysielané v priamom prenose na TV LUX. Spievala tam so mnou Eva Hornyáková, na klavíri nás sprevádzal Ondrej Olos, na husliach hral Juraj Tomka a na gitare Miriam Rodriguez Büllová. Bol to posledný deň pred zatvorením divadiel a koncertných sál.

Predtým sme 23.6.2020 pre RTVS nahrávali v Dóme sv.Martina koncert s Pavlom Bršlíkom, Evou Hornyákovou a Róbertom Pechancom. A ešte jeden krásny projekt, na ktorom som spolupracoval s mojimi skvelými kolegami Zuzanou Weiserovou, Monikou Fabiánovou, Ondrejom Šalingom, Jozefom Luptákom, Jurajom Tomkom, a Petrom Mikulom, bol v nitrianskej Bazilike sv. Emeráma: koncert k 100.výročiu narodenia pápeža sv. Jána Pavla II. pod názvom „Vďaka, Slovensko“.

 

Mirjana Šišoláková: Mali ste nejaké zaujímavé stretnutie aj počas pandémie?

Pavol Remenár: 11.septembra 2020 bol v Bratislave svetoznámy americký barytonista Thomas Hampson. Mal tu v tom čase účinkovať na koncerte v Dóme sv.Martina, a keďže mal letenky kúpené, tak pricestoval. Priatelia, ktorí organizovali toto podujatie ma poprosili, aby som ho sprevádzal. Jeho prvá otázka bola, čo robím teraz, keď sú divadlá zatvorené. Najskôr som sa zdráhal, ale keď som mu ukázal fotky mojich záhrad, hneď zavolal manželku a hodinu sme sa rozprávali len o záhradách. Vravel, že teraz je ťažké obdobie pre všetkých spevákov a pracovníkov v kultúre, ale dôležité je nájsť si záujem a prácu, aby človek nepodľahol pocitu zbytočnosti.

Mirjana Šišoláková: Čo vám v tomto období chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení a koncertov, cestovanie, nové príležitosti, nové zážitky?

Pavol Remenár: Vlastne všetko, nikdy by som neveril, čo pre mňa hudba v živote znamená. Navyše, situácia v našej opere je katastrofálna. Iné divadlá, napr. brnenské, počas tohto obdobia naštudovali päť nových inscenácií, ktoré sníma Čt art. My nemáme ani na platy zamestnancov a  zovšadiaľ počujete len katastrofické scenáre, ako sa nedá. Čo sme to za národ? Ani historickú budovu SND sme si k 100-mu výročiu nevedeli opraviť, ľudí z kultúry posielame k lopate… ale my už sme pri lopate 20 rokov. Odkedy som sólistom opery, musím robiť minimálne ešte v jednom zamestnaní, aby som uživil rodinu. Veď je to smiešne. A to nevravím o ostatných profesiách v divadle, ktoré zďaleka nedosahujú plat sólistu. Nesťažujem sa, len konštatujem. Nie som človek, ktorý by vyplakával, ale až s odstupom času vidím, kam to naše elity dopracovali a to nielen v oblasti kultúry, ale aj školstva, zdravotníctva a morálky tohto národa.

Mirjana Šišoláková: S vašimi slovami sa nedá nesúhlasiť, ale poďme späť k momentálnej situácii v kultúre. My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným umením sledovaním prenosov operných predstavení a koncertov prakticky z celého sveta. Robíte to aj vy?

Pavol Remenár: Len veľmi málo, pretože nedokážem konzumovať umenie z obrazovky. Už pred Covidom som pozeral televíziu len informačne.

Kvôli osobnostiam alebo štúdiu som si pustil nejaký vybraný koncert či operu. Aj keby ste mali neviem ako profesionálne natočené predstavenie, zážitok zo živého predstavenia to nenahradí, tak som sa odstrihol a prepol na zelenú… ale raz do mesiaca si na stránke Návštevník.sk kúpim vstupenku a pozriem si predstavenie činohry, ktoré som nestihol v divadle alebo som ho už dávno v divadle nevidel.

Mirjana Šišoláková: Ako sa udržujete v kondícii-hlasovej, fyzickej, duševnej?

Pavol Remenár: V kondícií sa nemám kde udržiavať, pretože bývam v panelovom dome, kde nechcem otravovať susedov a do divadla máme zákaz vstupu. A dušu si liečim v záhrade počúvaním najlepších speváckych výkonov od tých najmenších tvorov so zlatom v hrdle.

(Myslela som si, že aj vy spievate v záhrade J , pozn.red.)

Mirjana Šišoláková: Pripravujete sa na „lepšiu“ budúcnosť ? Čaká vás v blízkom období niečo zaujímavé po pracovnej stránke? (alebo nielen po pracovnej).

Pavol Remenár: Mal by som účinkovať na jednom koncerte v kostole na Kalvárii (na bratislavskej?). Program má byť zostavený iba z Ave Márií rôznych autorov. Ale termín ešte neviem. Zo zahraničia už chodia aj nejaké termíny predstavení, ale je to všetko podmienené priebehom pandémie. Inak nemám veľké očakávania. A lepšia budúcnosť? Neviem si predstaviť, čo by sa muselo zmeniť, aby sa nám prestali okolité štáty vzďaľovať míľovými krokmi v oblasti kultúry. Ale ako vidíte, na Slovensku to trápi len mizivé percento ľudí. Starám sa preto o svoju rodinu ako viem a udržiavam si v srdci krásne spomienky na milé stretnutia, na kolegov, spolupráce, na produkcie a predstavenia, pri ktorých som bol hrdý na to, že som študoval niečo, čo ma bavilo, obohatilo a dalo mi zmysel života.

 

pavol remenar | Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport

 

Ukážky:

https://www.youtube.com/watch?v=Gzuw5EMpq5I – Čajkovskij – Piková dáma
– Ária Jeleckého – Pavol Remenár
https://www.youtube.com/watch?v=49V2VeG6zyw – Gounod – Faust – Ária
Valentína – Pavol Remenár
https://www.youtube.com/watch?v=UMm8Eqh4IrI – Schneider-Trnavský – Ó,
Mária bolestivá – Pavol Remenár (s vlastným doprovom na organe)

 

Rozhovor pripravila Mirjana Šioláková

Ukážky pripravil prof. Jozef Šima

Pekné zážitky

 

 

 

 

 

Leave a Reply

Message: