KPOSND_logo
picture_SND

6 Máj 2021

Rozhovor s hosťom

Pridal ostertagova

Náš hosť: dirigent Janáčkovej opery ND Brno, Ondrej Olos

Ondrej Olos sa narodil 08.01.1984 v Hubovej. K hudbe mal blízko od detstva. Už ako sedemročný hrával súbežne so svojím otcom na organe v miestnom kostole,  až do odchodu na konzervatórium prakticky denne. Vďaka prastrýkovi Štefanovi Olosovi (1917-1998), zakladateľovi a dirigentovi speváckeho zboru Liptov získal zase vzťah k zborovému spevu a dirigovaniu. Navštevoval Základnú umeleckú školu v Ľubochni, absolvoval Konzervatórium v Žiline (1998-2003) a dirigovanie na JAMU v Brne (2008). Počas vysokoškolského štúdia pôsobil od r. 2006 v ND Brno najprv ako korepetítor, neskôr asistent dirigenta a od r. 2009 doteraz ako dirigent.

V r. 2006 získal Cenu Leoša Janáčka. Je aj dirigentom opery SND v Bratislave. Z množstva naštudovaných opier uvádzame aspoň niekoľko titulov: Eugen Onegin, Macbeth, Sicílske nešpory, Don Carlos, Nabucco, Rusalka, Netopier, Turandot, Tosca, Gianni Schicchi, Il Tabarro, Samson a Dalila, Príhody líšky Bystroušky, Vec Makropulos, Káťa Kabanová. V Bratislave sme ho mohli vidieť za dirigentským pultom napr. v Jej pastorkyni, Veci Makropulos, Salome, Cosi fan Tutte, v Predanej neveste, Donovi Giovannim, Sadkovi, Eugenovi Oneginovi, v Košiciach v operách Dialógy karmelitánok, Samson a Dalila. Spolupracuje so symfonickými orchestrami – Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, SOSR, Filharmóniou Brno, orchestrami v Zlíne, v Olomouci, v Hradci Králové, v Prahe a v  ďalších mestách. Vo francúzskych mestách Rennes, Limoges a Reims uviedol v roku 2011 Jenufu, v dánskom Aarhuse v roku 2013 Káťu Kabanovú a v gréckych Aténach Príhody líšky Bystroušky a Vec Makropulos. Ako výborný klavirista spolupracuje s poprednými opernými sólistami a v komorných ansámbloch.

Ondrej Olos bol hosťom v Klube priateľov opery v roku 2016, krátko po premiére Janáčkovej Veci Makropulos v SND (6.11.2015). Spolu s ním sme vtedy privítali aj predstaviteľku titulnej postavy, Emilie Marty, sopranistku Lindu Ballovú.

19. mája o 19.00 sa postaví za dirigentský pult Janáčkovej opery ND Brno pri on-line premiére Verdiho Nabucca, s Daliborom Jenisom v titulnej postave.

 

 

 

 M.Šišoláková: Pán Olos, boli ste za posledný rok v situácii, že ste nemali koho dirigovať?

Ondrej Olos: Posledný rok bol pre mňa – asi ako pre každého umelca – výnimočný. Nikdy predtým som nemal také množstvo voľného času. Musím však povedať, že sa pre mňa hudobný život úplne nezastavil, dirigoval som v tom období tri orchestre – všetky v Českej republike (Orchester Národného divadla v Brne, Filarmóniu Hradec Králové a Filharmóniu Bohuslava Martinů Zlín)

M.Šišoláková: Kedy a kde ste naposledy stáli pred orchestrom pred uzavretím divadiel na jar 2020?

Ondrej Olos: To viem úplne presne. Bolo to 27. februára, predstavenie opery Carmen v Národnom divadle v Brne. Pár dní pred úplným zastavením umeleckej prevádzky sme skúšali Toscu, ktorá ale bola v priebehu procesu pozastavená.

M. Šišoláková: Ako ste prežívali vynútenú pauzu, ak ste ju vôbec mali?

Ondrej Olos: Toto ,,prázdne“ obdobie som prežíval veľmi pokojne a naopak mi

zo začiatku aj veľmi prospel voľný čas bez stresu, bez zhonu, neustáleho cestovania. Postupne sa však aspoň čiastočne oživovala aj prevádzka v divadlách, tak sme spoločne s kolegami hľadali formou komornej hudby príležitosť, ako sa aspoň virtuálne spojiť s operným publikom. Po dlhšom čase som si opäť intenzívnejšie pocvičil na klavíri a vlastne až dodnes tak robím. Konkrétne s Pavlom Remenárom sme sa takto stretli pri dvoch produkciách. (Don Giovanni – ukážky z opery v rámci cyklu SND – Národné klebety, Benefičný koncert pre Maltézsky rád pomoci)

M. Šišoláková: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme návštevu divadiel a koncertov sledovaním priamych prenosov alebo záznamov predstavení. Robíte to aj vy?

Ondrej Olos: Počas tejto ,,výluky“ som veľa hudby počúval z archívov hudobných inštitúcií. Konkrétne z archívu Berlínskej filharmónie som takmer denne sledoval koncerty, ktoré sú vrcholom interpretačného umenia vôbec. Po čase som sa však aj toho presýtil a napĺňal som svoj čas najmä čítaním kníh a partitúr. Našťastie sa postupne aj kultúrny život začal prebúdzať a s ním aj moja chuť a motivácia pracovať a tešiť sa živou produkciou hudby.

M.Šišoláková: Národné divadlo v Brne pripravilo aj v tomto neľahkom období dve premiéry: Eugena Onegina (29.3.) a Nabucca (premiéra 19.5.). Prezraďte nám niečo zo zákulisia, ako prebiehali skúšky v čase prísnych obmedzení?

Ondrej Olos: Skúšky prebiehali v štandardnom režime, no za sprísnených protiepidemiologických opatrení – vrátane pravidelného testovania. Testovanie prebiehalo dvakrát v týždni priamo na pracovisku – v divadle. Po negatívnom výsledku sme mohli štandardne skúšať, v prípade pozitívneho výsledku niekoho z učinkujúcich sa musel pracovný kolotoč ihneď zastaviť.

Inak bol skúšobný proces identický s tými predchádzajúcimi, no odohrával sa vo väčšej pohode a v dlhšom časovom priestore. Výhodou bol aj fakt, že sme mohli skúšať priamo na javisku , v originálnej scéne, s originálnymi rekvizitami, takže to bol v porovnaní s minulými inscenáciami veľký luxus a bonus zároveň. Dúfam, že sa to odrazí aj na kvalite a úrovni predstavení.

M. Šišoláková: Čo vám v tomto období najviac chýba?

Ondrej Olos: Najviac mi chýba rodina, ktorú nie je možné navštevovať, priatelia, a aj príroda, do ktorej som vždy rád a pravidelne takpovediac ,,utekal“ z mesta. Na to všetko sa veľmi teším, že si to vynahradím, až bude taká možnosť.

M. Šišoláková: Zdá sa, že sa „blýska na lepšie časy“ aspoň pokiaľ ide uvoľňovanie protipandemických opatrení. Ako sa pripravujete na návrat do „normálneho“ života, so živou kultúrou?

Ondrej Olos: Všetci bytostne potrebujeme nádej , optimizmus a impulz do našich tak trochu ,,utlmených“ životov. Je len na nás, ľuďoch, ako budeme schopní po tejto bolestnej skúsenosti žiť svoje životy ,,normálne“, alebo budeme hľadať novú ,,normálnosť“, ktorá už asi navždy bude stigmatizovaná týmto obdobím. Ocitli sme sa na pomyselnom dne, musíme túžiť odraziť sa k šťastnejšiemu obdobiu. Na druhej strane musíme vedieť prijať aj pád, prehru , nepohodlie, aj chorobu. Sme ľudia, a to nás všetkých spája a robí plnohodnotnými ľuďmi – zraniteľnosť, bolesť, no správne vyvážená nádejou a radosťou.

 

Ukážky:

https://www.youtube.com/watch?v=C4UFGR0DWDI    Pavel Zemek Novák – Fantasie-Unisono , Milan Pal’a (violin), Ondrej Olos (piano)
https://www.youtube.com/watch?v=z1EgOZLJfLA   G. Bizet- Habanera, Václava Krejčí Housková, Záznam poloscénického uvedení opery Carmen z Janáčkovy opery. Orchestr Janáčkovy opery dirigent: Ondrej Olos
https://www.youtube.com/watch?v=V4VaDmRZWc8   Peter Javorka: ESKALÁCIE pre komorný orchester Štátny komorný orchester Žilina dirigent: Ondrej Olos koncert 6. jún 2019

Mirjana Šišoláková

 

 

 

 

 

Leave a Reply

Message: