KPOSND_logo
picture_SND

7 Mar 2021

Rozhovory s hosťom

Pridal ostertagova

Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,

ešte stále žijeme v čase, keď sa nemôžeme osobne stretávať, ani na klubových podujatiach, ani v divadlách, či na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…

Po sopranistke Lenke Máčikovej prijal naše pozvanie popredný zástupca basového odboru, Gustáv Beláček .

 

Gustáv Beláček (nar.28.2.1969 vo Zvolene), vyštudoval operný spev na Konzervatóriu v Bratislave u profesora Roberta Szücsa a na VŠMU u profesorky Evy Blahovej. Štúdium ukončil v r.1993, ale už v r. 1992 debutoval ako Leporello v Mozartovej opere Don Giovanni v Komornej opere v Prahe. Odvtedy vytvoril celú plejádu známych postáv vo svojom hlasovom odbore, (napr. Vodníka v Rusalke, Gremina v Eugenovi Oneginovi, Ramfisa v Aide, Leporella v Donovi Giovannim, Bartola v Barbierovi zo Sevilly) nielen v SND, ale aj v operných domoch v Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku, v Čechách, aj v zámorí: v Brazílii a v Kanade. Okrem toho koncertuje, a spolupracuje s významnými domácimi aj zahraničnými orchestrami a dirigentmi, nahráva pre renomované rozhlasové a televízne spoločnosti a hudobné vydavateľstvá.

V KPO SND bol hosťom 27.júna 2019, krátko po premiére Offenbachových Hoffmannových poviedok, kde sa predstavil v náročnej kreácii ako Lindorf/Coppélius/Miracle/Dapertutto.

 

KPO: Na úvod jednoduchá otázka, ako sa máte, pán Beláček ?

G. Beláček: Cítim sa uvoľnene a zisťujem, že život nie je len o sústavnej práci.

KPO: Kedy a kde ste mali posledné verejné vystúpenie pred zatvorením divadiel a koncertných siení?

G.Beláček: Posledné operné vystúpenie som mal 7.marca 2020 v SND v role Zachariáša v Nabuccovi. Keď prvá vlna pandémie pominula, tak od júla do konca septembra som mal asi šesť komorných chrámových koncertov a štyri väčšie koncerty s orchestrom na medzinárodných festivaloch.

KPO: Čo vám chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení či koncertov, cestovanie, nové príležitosti, nové zážitky?

G. Beláček: Chýba mi všetko, čo ste spomenuli, hlavne pocit existencie publika. Pre mňa to znamená predovšetkým nadviazanie emocionálneho spojenia prijímateľov, teda publika a tých, čo sa odovzdávajú, čiže umelcov. Toto v on- line priestore jednoducho nemôže existovať. Spojenie umelcov a poslucháčov je niečo ako médium visiace vo vzduchu. Ak sa nadviazanie a vzájomná komunikácia podarí, začíname sa chápať a prenášanie emócií nás začne obohacovať.

KPO: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným a koncertným umením sledovaním prenosov z jednotlivých operných domov a koncertných siení. Robíte to aj vy?

G. Beláček: Nerobím. Presne pre to, čo som spomenul v predošlej odpovedi. Navyše, prenosov, nepochybne aj veľmi kvalitných, je čím ďalej tým viac. Pokusy boli, ale dlho som ich sledovať nevydržal.

KPO: Ako prežívate toto už rok trvajúce obdobie útlmu živej kultúry? Ako sa udržujete v kondícii – hlasovej, fyzickej, duševnej?

G.Beláček: Kvôli duševnej pohode už tri mesiace televízne správy nepozerám. Negatívne správy o počte nakazených a o úmrtiach tvoria absolútnu väčšinu a určite k pohode neprispievajú. Prakticky celé obdobie covidovej éry trávime s manželkou mimo Bratislavy v obci Kotešová. Starám sa o park, záhradu, začal som pestovať zeleninu, chystám drevo do krbu a dokončil som veci okolo domu, ktoré som roky celkom zbytočne plánoval a neurobil. Chodíme veľmi často na prechádzky, na túry do hôr a na hrady. Mám čas učiť sa ako byť lepším manželom a otcom dospelých detí. „Vďaka“ covidu som si dokončil doktorát na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Nahrávam CD menej známej a neznámej duchovnej hudby naprieč storočiami v sprievode organu. Časový diapazón dramaturgie je ozaj široký. Od najstaršej slovenskej koledy, zaznamenanej v roku 1544 až po skladby, ktoré sa ešte komponujú. Nahrávať sa bude na troch organoch – barokovom, romantickom a súčasnom  a budú ma sprevádzať traja organisti pochádzajúci z troch štátov.

KPO: Blýska sa na lepšie časy? Čaká vás, okrem nahrávania, ktoré ste spomenuli, v blízkom období ešte niečo zaujímavé po pracovnej stránke? G.Beláček: Pud sebazáchovy napovedá, že veriť na lepšie časy treba. Neviem, či to bude už v tomto roku. Organizujem s nádejou veľmi úspešný festival Pro Musica Nostra Thursoviensi, ktorý sa koná v oblasti severozápadného Slovenska. Jeho úlohou je priniesť kvalitnú klasickú hudbu interpretovanú v historických objektoch hradov, kaštieľov, kostolov, kúrií a synagóg do menších miest a obcí, kde sa tieto objekty nachádzajú. Takmer celú zrušenú dramaturgiu ročníka 2020 sme presunuli na tento rok. S úzkosťou, či do toho ísť, či opäť nebude všetko zrušené, vytlačené bulletiny skartované, zaplatená reklama zbytočná. Kultúrne podujatia sa plánujú a pripravujú pomerne dlhodobo. Príkazom zrušiť koncerty  okamžite a bez kompenzácie je, naopak, veľmi jednoduché. Napriek tomu do toho ideme!

KPO: Prajeme vám, aby tento krásny zámer v tomto roku vyšiel a priniesol divákom, účinkujúcim, aj organizátorom hodnotný zážitok.

Ďakujem za rozhovor, Mirjana Šišoláková

Gustáv Beláček | Slovenské národné divadlo

 

 

 

 

 

 

Leave a Reply

Message: