5 jan 2022
La traviata v SND online
|
5 jan 2022
|
1 jan 2022
STV 2 21:09 – 23:07
HD
1 jan 2022
2. 1. 2022 (nedeľa) o 19:00
Koncertná sieň SF
Koncert bude vysielaný na stream.filharmonia.sk
Koncert môžete sledovať zdarma.
Účinkujú:
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Peter Valentovič dirigent
Jozef Chabroň zbormajster
Eva Bodorová soprán
Ondrej Šaling tenor
Program:
Operné a operetné árie a zbory | |
Giuseppe Verdi | Nabucco, predohra k opere |
Giuseppe Verdi | Vedi! le fosche, zbor Cigánov z 2. dejstva opery Trubadúr |
Giuseppe Verdi | È strano!.. è strano!.. Sempre Libera, scéna a ária Violetty z 1. dejstva opery La traviata |
Piotr Iľjič Čajkovskij | Vot tak sjurpriz, valčík a zbor z 2. dejstva opery Eugen Onegin |
Georges Bizet | La fleur que tu m’avais jetée, ária Dona Josého z 2. dejstva opery Carmen |
Camille Saint-Saëns | Bacchanalia z 3. dejstva opery Samson a Dalila |
Alexander Borodin | Polovecké tance z 2. dejstva opery Knieža Igor |
Gejza Dusík | Hrnčiarsky bál, predohra k operete |
Emmerich Kálmán | Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen, vstupný zbor a ária Marice z operety Grófka Marica |
Emmerich Kálmán | Wenn es Abend wird, pieseň Tassila z 1. dejstva operety Grófka Marica |
Emmerich Kálmán | Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatland, vstupná pieseň Sylvie z 1. dejstva operety Čardášová princezná |
Franz Lehár | Dein ist mein ganzes Herz, pieseň Princa Su-Čonga z 2. dejstva operety Zem úsmevov |
Franz Lehár | Meine Lippen, sie küssen so heiss, pieseň Giuditty zo 4. dejstva operety Giuditta |
Franz Lehár | Lippen schweigen, duet Hany a Danila z 3. dejstva operety Veselá vdova |
Gejza Dusík | Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať, zbor z operety Hrnčiarsky bál |
Gejza Dusík | Slovenský tanec z operety Hrnčiarsky bál |
Gejza Dusík | Tá modrá ruža vám povie, duet Edmonta a Sylvy z operety Modrá ruža |
Gejza Dusík | Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál |
Prelom nového a starého roka predstavuje pre mnohých magický čas. Spomíname, bilancujeme, hodnotíme, čo sme mohli možno urobiť inak, lepšie. Zároveň očakávame, akú pestrú paletu nových zážitkov a životných okolností prinesie ďalší rok, dávame si nové predsavzatia a aspoň istý čas sa opäť snažíme byť lepšími ľuďmi. Hudba má magickú moc, je schopná dostať sa človeku takzvane pod kožu, podnietiť k hlbším emóciám, poskytnúť priestor pre aspoň dočasné vystúpenie zo životného kolotoča, vychutnanie si krásy okamihu… Pre mnohých sú práve operné či operetné árie a zbory to najpôsobivejšie.
Peter Valentovič ako popredný slovenský dirigent pravidelne účinkuje s hlavnými domácimi orchestrami, ako aj na renomovaných zahraničných koncertných a operných pódiách. Eva Bodorová poslucháčka Vysokej školy múzických umení, absolvovala dvojročný štipendijný pobyt v opernom štúdiu súboru Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe a objavuje sa pravidelne na prestížnych domácich a medzinárodných operných a koncertných pódiách. Meininger Staatstheater bolo v rokoch 2016 až 2021 domovskou opernou scénou tenoristu Ondreja Šalinga, ktorý je od sezóny 2021/2022 opäť interným sólistom SND a môžeme ho tu počuť ako Alfreda v La traviate, Radamesa v Aide či Dona Ottavia v Donovi Giovannim.
Prajeme pekné zážitky a správny krok do nového roka
17 dec 2021
Tradičné koledy a obľúbené skladby od autorov komponujúcich naprieč štýlmi majú svoje neoddeliteľné miesto počas vianočných sviatkov.
Rastislav Štúr, dlhoročný šéfdirigent Opery SND, pravidelne spolupracuje aj so Slovenskou filharmóniou. Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením dirigentky, zakladateľky i manažérky Magdalény Rovňákovej a Gabriela Rovňáka, pedagóga Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne, koncertuje doma i v zahraničí a nahráva pre film a televíziu. Michaela Šebestová je stálou hosťujúcou sólistkou Opery SND i Štátnej opery v Banskej Bystrici a na svojom konte má viacero úspechov zo speváckych súťaží.
Koncert bude vysielaný na stream.filharmonia.sk
Leroy Anderson | Vianočný festival / Christmas Festival |
Ľubica Čekovská | Dnešný deň sa radujme, Dobrý pastier sa narodil (upr.) |
Zdeněk Macháček | Zmes vianočných kolied (upr.) |
Edvard Hagerup Grieg | Peer Gynt, hudba k dráme Henika Ibsena Ranná nálada Solveigina pieseň |
Franz Schubert | Mille cherubini in coro, D. 498 |
Leroy Anderson | Trubkárova uspávanka / The Trumpeter’s Lullaby |
Vladimir Vavilov / Giulio Caccini | Ave Maria |
Leroy Anderson | Jazda saní / Sleigh Ride |
Latinský hymnus | Adeste fideles |
Tomaso Albinoni | Adagio g mol |
Johann von Herbeck |
Pueri concinite |
Leroy Anderson | Zabudnuté sny / Forgotten Dreams |
César Franck | Panis angelicus |
John Rutter | For the Beauty of the Earth |
Franz Xaver Gruber | Tichá noc |
16 dec 2021
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 14. decembra 2021 nečakane odišla na večnosť
pani PhDr. Allia Christa Varkondová
zakladateľka KPO SND
dlhoročná pracovníčka Opery SND, publicistka a členka Slovenskej hudobnej únie muzikológov. S jej menom sa spája založenie Klubu priateľov Opery SND vo februári 1990 na podporu záujmu o Operu SND,o jej tvorcov a interpretov. Po 19- ročnom vedení klubu sa ako jeho zakladateľka, organizátorka a moderátorka v októbri 2008 vzdala funkcie prezidentky klubu, ale naďalej zostala jeho čestnou predsedníčkou a klub funguje doposiaľ.
Dlhých 40 rokov pracovala v archíve Opery SND. Operu a SND milovala. Fascinovala ju spolupráca s každou osobnosťou v divadle – od hudobných skladateľov, dirigentov, režisérov, operných sólistov, orchestrálnych hráčov, na čo mala nezabudnuteľné spomienky, ktoré sa jej často vynárali najmä po odchode zo SND.
V roku 2020 autorsky zostavila a vydala publikáciu Spoza roztrhnutej opony, ktorá mapuje 30-ročnú históriu KPO SND, dokumentuje pravidelné stretnutia členov klubu s umelcami, ich portréty, vyjadrenia. V knihe sa nevenuje len opernému klubu, ale keďže vyšla v roku 100. výročia založenia Opery SND, kniha je zároveň ponorom do diania v súvislosti s Operou SND v časoch od rekonštrukcie historickej opernej budovy, prihliada na zachytenie živého umenia pôvodnej generácie operných umelcov a históriu opery na Slovensku až po otvorenie novej budovy SND.
Plánovali sme spolu oslavu 30. výročia založenia KPO SND, pre pandemickú situáciu sa nemohla uskutočniť. Je nám smutno. Zakladateľka klubu odchádza. Veríme, že Klub priateľov opery bude pokračovať v tom, čo začala a uchová si stálu spomienku na svoju zakladateľku.
Zbohom, milá Allia, ďakujeme, že si bola s nami a my sme mohli byť s Tebou. Nezabudneme.
Česť Tvojej pamiatke.
Posledná rozlúčka bude v sobotu 18.12.2012 v Novej Bani.
Venujte jej, prosím, tichú spomienku.
13 dec 2021
2 dec 2021
Milí priatelia,
ani v tomto období nezostaneme bez dobrej hudby. Na spríjemnenie adventného času pozývame na koncerty online z pohodlia domova.
Nedeľa 5. december 2021 16:00
Adventný koncert Slovenského komorného orchestra
Slovenský komorný orchester
Ewald Danel umelecký vedúci, husle
Franz Schubert Symfónia č. 5 b dur, D.485
Wolfgang Amadeus Mozart, Symfónia č. 40 g mol, KV 550
Koncert bude vysielaný na stream.filharmonia.sk
Piata symfónia Franza Schuberta bola v 19. storočí známa ako „symfónia bez trúbok a bicích“, no absentujú v nej i klarinety. Zo všetkých autorových symfónií vyžaduje najmenšie obsadenie. Dielo si získalo obdiv najmä vďaka Schubertovej nesmiernej melodickej invencii, odvážnej harmónii a majstrovskej polyfónii. Elegancia niektorých melodických línií i celkový charakter symfónie bývajú často prirovnávané k Mozartovmu kompozičnému štýlu. O inšpiračnom vplyve Mozarta na mladého Schuberta svedčia aj skladateľove vyznania v jeho denníku z obdobia, kedy na Piatej symfónii pracoval. Obsadenie Schubertovej Piatej sa zhoduje s obsadením 1. verzie (bez klarinetov) Štyridsiatej symfónie g mol Wolfganga Amadea Mozarta, ktorá sa radí k autorovým obsahovo i výrazovo najintenzívnejším dielam. Symfónia g mol, KV 550 patrí do Mozartovej záverečnej symfonickej trilógie. Naplno sa v nej odzrkadľuje skladateľov vrcholný štýl, v ktorom sa oveľa výraznejšie než predtým prikláňa k tragickejším výrazovým polohám a kontrapunktu.
Ludwig van Beethoven Fantázia pre klavír, zbor a orchester c mol, op. 80
19 nov 2021
Bratislava, 3. december 2021, 19:00 Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca
Program: piesňové cykly Ladislava Holoubka, Pavla Haasa, Eugena Suchoňa a výber romancí od Sergeja Rachmaninova.
Vstupenky v cene 10 € sú v predaji v sieti ticketportal a hodinu pred koncertom v mieste konania koncertu.
Podmienky vstupu na koncert : kompletne zaočkovaný návštevník s dokladom o plnom zaočkovaní, povinné prekrytie horných dýchacích ciest respirátorom.
19 nov 2021
Pozývame Vás na koncert vďakyvzdania sv. Cecílii, patrónke hudby a hudobníkov
do Koncertnej siene Klarisky 22. novembra 2021 o 19:00
* * *
Musica aeterna
Umelecký vedúci Peter Zajíček
Sólisti – Lenka Máčiková, soprán, Matúš Šimko, tenor
Program
A. Corelli: Concerto grosso op.6 č.4 D dur
G. Muffat: Armonico Tributo, Sonata I. D dur
G.F. Händel: Cecilia, vogli un squardo, HWV 89
Zámerom projektu SANCTA CAECILIA VI je oživiť tradíciu vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov. Úcta k sv. Cecílii sa šírila od jej mučeníckej smrti v 3. storočí, jej patronát nad hudbou od 15. storočia. Dovtedy sa vo výtvarných prameňoch zobrazovala s martýrskou korunou a krížom či palmovou ratolesťou a mečom. Až v 15. storočí sa atribútom svätice stal hudobný nástroj: portatív, prenosný organ, ktorý držala v rukách, bol zobrazovaný jednoducho vedľa nej, či dokonca ho mala v zmenšenej podobe na krku ako šperk. Neskoršie výtvarné pramene uprednostňujú podobu, ako sama hrá na organe, ba aj inom nástroji.
Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina v Bratislave sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé – ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta. Programovú oporu našli v prvom štatúte spolku, vydanom v roku 1834, ktorým sa v bode 14 stanovil Ceciliánsky deň (Der Caecilien-Tag) ako cirkevná slávnosť sviatku sv. Cecílie. Náročný výber liturgickej hudby mal pozdvihnúť slávnostnú bohoslužbu a dodať jej lesku. Túto jedinečnú liturgickú tradíciu spolok pietne zachovával hlboko do začiatku 20. storočia. V 19. storočí sa kult sv. Cecílie stále viac špecifikoval na oblasť cirkevnej a najmä cirkevnej vokálnej hudby. Slávenie sviatku sv. Cecílie v minulosti prebiehalo tiež formou duchovných koncertov, na ktoré nadväzuje naše vystúpenie.
Vstupenky www.ticketportal.sk, cena 10 €
Ak nebude vypredané aj hodinu pred koncertom.
Koncert sa koná v zmysle aktuálneho kultúrneho covid semaforu v režime OTP.
17 nov 2021
Na klubovom stretnutí 18.novembra si užijeme príjemné popoludnie s menej známymi opernými áriami s ukážkami a pútavým komentárom. Tešíme sa!
12 nov 2021
Milé členky a členovia KPO SND,
blíži sa dátum novembrového klubového stretnutia členov KPO SND
Termín: 18. november 2021 16:00 hod.
Stredisko kultúry Vajnorská 21
Hosť stretnutia: Adriana Kučerová
Sopranistka Adriana Kučerová patrí k najmladšej generácii slovenských operných speváčok. Štúdia absolvovala na j VŠMU v Bratislave a Národnom konzervatóriu v Lyone. Na svojom konte má viacero súťažných ocenení: 1.miesto na Súťaži slovenských konzervatórií v Žiline z roku 2000, 3. miesto na podujatí European Music Prize for Youth z roku 2001, 2. miesto na Medzinárodnej letnej akadémii Praha – Viedeň – Budapešť za rok 2002 a hlavne 1.miesto spolu s ďalšími tromi cenami na prestížnej súťaži Hansa Gabora Belvedere vo Viedni z roku 2005. Na doskách Opery SND sa predstavila v Händlovej Alcine ako brilantná Morgana, v Brittenovom Petrovi Grimesovi ako Druhá neter a tiež v inscenácii Rusalky Antonína Dvořáka v postave Prvej žienky. Prvé zahraničné ponuky prišli pre mladú sopranistku zo Salzburgu, kde v rámci mozartovského roku 2006 účinkovala na Salzburg Mozart Wochen ako aj na Salzburskom festivale v Mozartovej opere La finta giardiniera. Nasledovalo pozvanie do milánskej La Scaly, kde debutovala v Purcelovej opere Dido and Aeneas. Medzi tohoročné úspechy Adriany Kučerovej patrí jej debut v Theater an der Wien, kde sa predstavila ako Ninetta v novej produkcii La finta semplice v hudobnom naštudovaní Fabia Luisiho a novembrové účinkovanie v Glyndebourne Touring Opera, kde stvárnila postavu Adiny v Nápoji lásky.
Za súčasnej situácie a podmienok platných v týždni 8. – 14. november sa stretnutie môže konať.
Keďže stretnutie sa koná až v budúcom týždni, podmienky sa môžu zmeniť, preto sledujte stránku.
Podmienky pre OTP:
* maximálne 25% kapacity *povinný zoznam účastníkov
*kontrola očkovania
*v interiéri je povinný respirátor FFP2 ( rúško v exteriéri)
23 okt 2021
Nedeľa 24. október 2021 11:00 – 11:45
Foyer Opery SND
Stretnutie s tvorcami k pripravovanej premiére inscenácie Verdiho opery La traviata
Dirigent: Robert Jindra
Režisér: Roberto Catalano
Sólisti: Mariana Sajko, Daniel Čapkovič
Moderuje dramaturg Jozef Červenka
Premiéra 29. 10. 2021 : Violetta Valéry Adriana Kučerová, Alfréd Germont Pavol Bršlík, Giorgio Germont Daniel Luis de Vicente
Premiéra 30.10. 2021 : Mariana Sajko, Ondrej Šaling, Daniel Čapkovič
Predstavenie 5.11. : Ľubica Vargicová, Tomáš Juhás, Filip Tuma
Prestavenie 6. 11.2021: Adriana Kučerová, Pavol Bršlík, Daniel Luis de Vicente
Dramaturgický úvod pred predstavením o 18:15 h (vstup voľný)
Vstupenky : premiéra 20-30-40 -50 € , ďalšie predstavenia 15, 25, 35 €
22 okt 2021
Rádio Slovensko odvysiela v sobotu 23. októbra 2021 reprízu relácie Túto hudbu mám rád ako spomienku na Editu Gruberovú.
18 okt 2021
18. október 2021
Rodená Bratislavčanka v rokoch 1961 – 1968 študovala na bratislavskom konzervatóriu a neskôr na Vysokej škole múzických umení. Československo opustila v roku 1971, v čase tvrdej normalizácie.
Vo Viedenskej štátnej opere debutovala v Mozartovej Čarovnej flaute ako Kráľovná noci v roku 1971 . O štyri roky neskôr účinkovala v tejto úlohe po prvý raz na javisku bavorskej Štátnej opery. Jej prvým medzinárodným úspechom v roku 1976 bola úloha Zerbinetty v opere Richarda Straussa Ariadna na Naxe.
Edita Gruberová počas svojej viac než polstoročie trvajúcej kariéry vystupovala na operných scénach v mnohých krajinách.
Vďaka za Kráľovnú noci, za Zerbinettu, vďaka za Normu.
7 okt 2021
12 sep 2021
16.september 2021 – štvrtok – 16. – 18. hod – úhrada členského príspevku na novú sezónu 2021/2022
Stredisko kultúry Vajnorská 21, Bratislava
12 sep 2021
Vážení priaznivci Otvorenej opery!
Dovoľujeme si Vám oznámiť, že 22. septembra 2021 (streda) o 18.hodine hráme na nádvorí Zichyho paláca Pergolesiho jednodejstvovú opera La serva padrona (Slúžka paňou). La serva padrona sa považuje za matku komického operného žánru. Ani nie trištvrtehodinové dielko skomponoval skladateľ podľa vzoru obľúbených buffóznych vložiek, ktoré vypĺňali prestávky vo výpravných operných drámach. Dielko malo premiéru v Teatro San Barlomeo v Neapole 5. septembra 1733
Hudobná úprava Peter Zagar, dirigent Branko Ladič, réžia Martin Bendik, výprava a produkcia Nora Nosterská, korepetície Milada Synková.
Účinkujú: Jana Juríčková, Ján Ďurčo, Marek Tokoš a orchester Otvorenej opery, koncertný majster Vladimír Harvan.
Rezervácia a predaj lístkov: 0907 036567 alebo kristina.karaskova@gmail.com
10 sep 2021
17. a 18. september 2021 TOSCA
23. september 2021 19 – 20.30 Absolventský koncert 1. ročníka Operného štúdia SND spojené s otvorením nového koncertného priestoru, vstupenka 10 €
25. september 2021 Peter Dvorský 70 Galakoncert pri príležitosti 70. narodenín Petra Dvorského, vstupenky 79, 49, 29 (balkón) €
10 sep 2021
9 sep 2021
Milí členovia KPO SND,
pozdravujeme Vás na začiatku novej divadelnej sezóny, v ktorej – ako dúfame – sa budeme môcť opäť stretávať na našich pravidelných klubových stretnutiach. Po období „azylu“, keď sme sa stretávali v priestoroch Domu kultúry Kramáre, za čo sme veľmi vďační, sa znova vraciame do priestorov Strediska kultúry na Vajnorskej ulici 21, ktoré avizovalo, že práve dnes, 9. septembra o 19. hodine pripravilo na otvorenie v zrekonštruovaných priestoroch skvelú show. (Záujemcovia si vstupenky na podujatie môžu zakúpiť len formou Hometicket).
Stretnutia členov KPO SND v novej sezóne 2021/2022 sú naplánované a rezervované v termínoch 3. štvrtok v mesiaci, o 16. hodine:
16.september 2021 – 16. – 18. hod – úhrada členského príspevku na novú sezónu 2021/2022
Termíny ďalších stretnutí:
21. október 2021
18.november 2021
16.december 2021
Tešíme sa na Vás
6 aug 2021
28 jún 2021
Ďakujeme všetkým, ktorí sa aktívne pričinili o fungovanie Klubu priateľov Opery SND v netradičnej sezóne 2020/2021. Veríme, že „svojmu“ klubu zachováte priazeň aj naďalej. Všetkým členom KPO SND želáme pevné zdravie, veľa optimizmu a nádeje, že nová sezóna sa vráti do tradičných koľají a s ňom príde aj veľa pekných umeleckých zážitkov. Prajeme všetkým pohodové leto, pekné letné dni a tešíme sa na stretnutie v septembri 2021.
28 jún 2021
22 jún 2021
Vybral a zostavil prof.Ing. Jozef Šima DrSc.
14 jún 2021
14 jún 2021
Vybral a zostavil prof. Ing. Jozef Šima DrSc.
7 jún 2021
7. 6. – 13. 6. 2021
Vybral a zostavil prof. Jozef Šima
2 jún 2021
Slovenská filharmónia ponúka členom KPO SND návštevu nedeľného organového recitálu v Slovenskej filharmónii za zvýhodnenú sumu 2 €.
Vstupenky si členovia môžu zakúpiť v pokladnici SF po predložení členského preukazu od štvrtka 3.6.2021.
http://www.filharmonia.sk/nedelny-organovy-recital-bernadetty-sunavskej/
1 jún 2021
23 máj 2021
Zostavil prof. Ing. Jozef Šima
16 máj 2021
https://www.youtube.com/watch?v=YkkDuvVCqvo – Rossini – Le nozze di Teti e di Peleo (kantáta) – Chi mi reca le rose ed I gigli – Cecilia Bartoli + Daniela Barcellona
Zostavil prof. Ing. Jozef Šima
12 máj 2021
S potešením oznamujeme členom Klubu priateľov Opery SND, že po dlhej prestávke sa opäť bude konať pravidelné klubové stretnutie členov
20. máj 2021 (štvrtok) o 16. hodine v Dome kultúry Kramáre
Hostia: Martin Bendík, Nora Nosterská, Otvorená opera (spomienka na predstavenie Hodvábny rebrík v Zichyho palác, pripravte si zvedavé otázky do diskusie)
Pre účastníkov stretnutia platia podmienky:
pred vstupom do sály sa každý účastník musí preukázať potvrdením o negatívnom výsledku antigenového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 24 hodín alebo negatívnym výsledkom RT-PCR/LAMP testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 72 hodín;
Výnimka platí po predložení nasledovných potvrdení:
a) osoba bola zaočkovaná druhou dávkou mRNA vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a od tejto udalosti uplynulo viac ako 14 dní,
b) osoba bola zaočkovaná prvou dávkou vektorovej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a od tejto udalosti uplynulo viac ako 4 týždne,
c) osoba je viac ako 14 dní po 1. dávke očkovania proti ochoreniu COVID-19 (mRNA alebo vektorovou vakcínou), ak bola prvá dávka očkovania podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID 19,
d) osoba prekonala ochorenie COVID-19 v období pred nie viac ako 180 dňami,
PRI VSTUPE do sály sú platné najmä nasledovné povinnosti:
– prekrytie dýchacích ciest počas celej doby trvania podujatia
– v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napr. horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná ostať v domácej izolácii
– ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto kultúrneho podujatia,
– zákaz podávania rúk
– zákaz konzumácie
10 máj 2021
6 máj 2021
Náš hosť: dirigent Janáčkovej opery ND Brno, Ondrej Olos
Ondrej Olos sa narodil 08.01.1984 v Hubovej. K hudbe mal blízko od detstva. Už ako sedemročný hrával súbežne so svojím otcom na organe v miestnom kostole, až do odchodu na konzervatórium prakticky denne. Vďaka prastrýkovi Štefanovi Olosovi (1917-1998), zakladateľovi a dirigentovi speváckeho zboru Liptov získal zase vzťah k zborovému spevu a dirigovaniu. Navštevoval Základnú umeleckú školu v Ľubochni, absolvoval Konzervatórium v Žiline (1998-2003) a dirigovanie na JAMU v Brne (2008). Počas vysokoškolského štúdia pôsobil od r. 2006 v ND Brno najprv ako korepetítor, neskôr asistent dirigenta a od r. 2009 doteraz ako dirigent.
V r. 2006 získal Cenu Leoša Janáčka. Je aj dirigentom opery SND v Bratislave. Z množstva naštudovaných opier uvádzame aspoň niekoľko titulov: Eugen Onegin, Macbeth, Sicílske nešpory, Don Carlos, Nabucco, Rusalka, Netopier, Turandot, Tosca, Gianni Schicchi, Il Tabarro, Samson a Dalila, Príhody líšky Bystroušky, Vec Makropulos, Káťa Kabanová. V Bratislave sme ho mohli vidieť za dirigentským pultom napr. v Jej pastorkyni, Veci Makropulos, Salome, Cosi fan Tutte, v Predanej neveste, Donovi Giovannim, Sadkovi, Eugenovi Oneginovi, v Košiciach v operách Dialógy karmelitánok, Samson a Dalila. Spolupracuje so symfonickými orchestrami – Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, SOSR, Filharmóniou Brno, orchestrami v Zlíne, v Olomouci, v Hradci Králové, v Prahe a v ďalších mestách. Vo francúzskych mestách Rennes, Limoges a Reims uviedol v roku 2011 Jenufu, v dánskom Aarhuse v roku 2013 Káťu Kabanovú a v gréckych Aténach Príhody líšky Bystroušky a Vec Makropulos. Ako výborný klavirista spolupracuje s poprednými opernými sólistami a v komorných ansámbloch.
Ondrej Olos bol hosťom v Klube priateľov opery v roku 2016, krátko po premiére Janáčkovej Veci Makropulos v SND (6.11.2015). Spolu s ním sme vtedy privítali aj predstaviteľku titulnej postavy, Emilie Marty, sopranistku Lindu Ballovú.
19. mája o 19.00 sa postaví za dirigentský pult Janáčkovej opery ND Brno pri on-line premiére Verdiho Nabucca, s Daliborom Jenisom v titulnej postave.
M.Šišoláková: Pán Olos, boli ste za posledný rok v situácii, že ste nemali koho dirigovať?
Ondrej Olos: Posledný rok bol pre mňa – asi ako pre každého umelca – výnimočný. Nikdy predtým som nemal také množstvo voľného času. Musím však povedať, že sa pre mňa hudobný život úplne nezastavil, dirigoval som v tom období tri orchestre – všetky v Českej republike (Orchester Národného divadla v Brne, Filarmóniu Hradec Králové a Filharmóniu Bohuslava Martinů Zlín)
M.Šišoláková: Kedy a kde ste naposledy stáli pred orchestrom pred uzavretím divadiel na jar 2020?
Ondrej Olos: To viem úplne presne. Bolo to 27. februára, predstavenie opery Carmen v Národnom divadle v Brne. Pár dní pred úplným zastavením umeleckej prevádzky sme skúšali Toscu, ktorá ale bola v priebehu procesu pozastavená.
M. Šišoláková: Ako ste prežívali vynútenú pauzu, ak ste ju vôbec mali?
Ondrej Olos: Toto ,,prázdne“ obdobie som prežíval veľmi pokojne a naopak mi
zo začiatku aj veľmi prospel voľný čas bez stresu, bez zhonu, neustáleho cestovania. Postupne sa však aspoň čiastočne oživovala aj prevádzka v divadlách, tak sme spoločne s kolegami hľadali formou komornej hudby príležitosť, ako sa aspoň virtuálne spojiť s operným publikom. Po dlhšom čase som si opäť intenzívnejšie pocvičil na klavíri a vlastne až dodnes tak robím. Konkrétne s Pavlom Remenárom sme sa takto stretli pri dvoch produkciách. (Don Giovanni – ukážky z opery v rámci cyklu SND – Národné klebety, Benefičný koncert pre Maltézsky rád pomoci)
M. Šišoláková: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme návštevu divadiel a koncertov sledovaním priamych prenosov alebo záznamov predstavení. Robíte to aj vy?
Ondrej Olos: Počas tejto ,,výluky“ som veľa hudby počúval z archívov hudobných inštitúcií. Konkrétne z archívu Berlínskej filharmónie som takmer denne sledoval koncerty, ktoré sú vrcholom interpretačného umenia vôbec. Po čase som sa však aj toho presýtil a napĺňal som svoj čas najmä čítaním kníh a partitúr. Našťastie sa postupne aj kultúrny život začal prebúdzať a s ním aj moja chuť a motivácia pracovať a tešiť sa živou produkciou hudby.
M.Šišoláková: Národné divadlo v Brne pripravilo aj v tomto neľahkom období dve premiéry: Eugena Onegina (29.3.) a Nabucca (premiéra 19.5.). Prezraďte nám niečo zo zákulisia, ako prebiehali skúšky v čase prísnych obmedzení?
Ondrej Olos: Skúšky prebiehali v štandardnom režime, no za sprísnených protiepidemiologických opatrení – vrátane pravidelného testovania. Testovanie prebiehalo dvakrát v týždni priamo na pracovisku – v divadle. Po negatívnom výsledku sme mohli štandardne skúšať, v prípade pozitívneho výsledku niekoho z učinkujúcich sa musel pracovný kolotoč ihneď zastaviť.
Inak bol skúšobný proces identický s tými predchádzajúcimi, no odohrával sa vo väčšej pohode a v dlhšom časovom priestore. Výhodou bol aj fakt, že sme mohli skúšať priamo na javisku , v originálnej scéne, s originálnymi rekvizitami, takže to bol v porovnaní s minulými inscenáciami veľký luxus a bonus zároveň. Dúfam, že sa to odrazí aj na kvalite a úrovni predstavení.
M. Šišoláková: Čo vám v tomto období najviac chýba?
Ondrej Olos: Najviac mi chýba rodina, ktorú nie je možné navštevovať, priatelia, a aj príroda, do ktorej som vždy rád a pravidelne takpovediac ,,utekal“ z mesta. Na to všetko sa veľmi teším, že si to vynahradím, až bude taká možnosť.
M. Šišoláková: Zdá sa, že sa „blýska na lepšie časy“ aspoň pokiaľ ide uvoľňovanie protipandemických opatrení. Ako sa pripravujete na návrat do „normálneho“ života, so živou kultúrou?
Ondrej Olos: Všetci bytostne potrebujeme nádej , optimizmus a impulz do našich tak trochu ,,utlmených“ životov. Je len na nás, ľuďoch, ako budeme schopní po tejto bolestnej skúsenosti žiť svoje životy ,,normálne“, alebo budeme hľadať novú ,,normálnosť“, ktorá už asi navždy bude stigmatizovaná týmto obdobím. Ocitli sme sa na pomyselnom dne, musíme túžiť odraziť sa k šťastnejšiemu obdobiu. Na druhej strane musíme vedieť prijať aj pád, prehru , nepohodlie, aj chorobu. Sme ľudia, a to nás všetkých spája a robí plnohodnotnými ľuďmi – zraniteľnosť, bolesť, no správne vyvážená nádejou a radosťou.
Ukážky:
Mirjana Šišoláková
3 máj 2021
1 máj 2021
Do programu koncertu členovia SKO zaradili divertimentá a serenády Wolfganga Amadea Mozarta, Piotra Iľjiča Čajkovského a Lea Weinera.
Záznam koncertu začne o 16.00 h.
Online koncerty Slovenskej filharmónie môžete sledovať na https://stream.filharmonia.sk/.
30 apr 2021
29 apr 2021
Existují-li díla, která spojují Prahu s celosvětovou hudební a divadelní kulturou, pak na prvním místě mezi nimi stojí bez nejmenších pochyb Mozartův Don Giovanni. Jeho premiéra v roce 1787 v Nosticově, dnes Stavovském divadle je dodnes jednou z nejvýznamnějších událostí v kulturních dějinách české metropole.
Přestože byla tato světová „opera oper“ v Národním divadle nastudována již více než dvacetkrát, až dosud nebyla nová inscenace nikdy svěřena do rukou tvůrčího týmu složeného kompletně ze zahraničních umělců. V jeho čele stojí německý dirigent Karsten Januschke spolu se švédsko-norským operním i činoherním režisérem Alexanderem Mork-Eidemem, o němž se píše, že s oblibou posouvá klasická díla v čase i prostoru, aby byla srozumitelnější a přístupnější modernímu publiku. V případě nového pražského Dona Giovanniho však volí zcela jinou, řekněme divadelně-meditativní cestu. Kostýmní design z dílny švédské výtvarnice Jenny Ljungberg vychází z tradic španělského historického oděvu a je pouze decentně ovlivněn současnou módou a estetikou. Ani scéna dánského scénografa Christiana Friedländera neposouvá děj Mozartovy opery do žádných moderních kulis a soustředí se na to, co nabízí Stavovské divadlo jaksi samo – hraje si s prvky divadelní iluze, dekorace a zároveň s odvrácenou stranou divadla, jeho technickým zázemím, s tím, co skrývá divadlo pod svou „maskou“, a drží tak diváka v nejistotě, co je jen „jako“ a co „doopravdy“.
Režisér Alexander Mork-Eidem pojímá děj této opery jako poslední chvíle Dona Giovanniho – od chvíle smrtelného zranění až po jeho smrt. A s tím přicházejí otázky: co je ještě život a co už smrt, kdo je tu viník a kdo oběť, kde končí divadlo a začíná skutečnost (či naopak).
V ústřední roli Dona Giovanniho se představí mladý slovenský barytonista Pavol Kubáň, partnerkami mu na jevišti budou Jana Sibera, Alžběta Poláčková a Lenka Máčiková. V dalších mužských rolích účinkují Richard Samek, Miloš Horák, Lukáš Bařák a Zdeněk Plech.
|
|||
25 apr 2021
Dovoľujeme si vás informovať, že slovenský hudobný knižný trh aktuálne obohatila nová publikácia – Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918, autorov Jana Kalinayová-Bartová a kolektív – ponúkajúca syntetizujúci pohľad na bohatý a mnohotvárny hudobný život mesta, od najstarších prameňmi doložených čias, až po rok 1918. Kniha je prvým zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy, od stredoveku po súčasnosť. Podoby hudobného života mesta možno sledovať v časovej postupnosti a zároveň v rámci širokého spektra tematických okruhov, zahrnujúcich stredoveký liturgický spev i svetskú hudbu, hudbu v prostredí cirkevných inštitúcií – farských kostolov a chrámov reholí, hudbu počas korunovácií, pôsobenie šľachtických hudobných kapiel, hudobnej školy, nototlačiarske a hudobnovydavateľské aktivity, hudobno-spolkovú činnosť, formy verejného hudobného života, hudbu v Mestskom divadle, hudobné nástrojárstvo a ďalšie témy. Hudobná kultúra mesta sa čitateľovi odvíja prostredníctvom objasňovania úlohy a prínosu inštitúcií a ťažiskových hudobných osobností v kompozičnej, interpretačnej, organizátorskej, pedagogickej a ďalších oblastiach. Pozornosť je venovaná aj slávnym rodákom a ich miestu v hudobnej kultúre nasledujúcich generácií obyvateľov mesta. Rozsiahly text je sprevádzaný bohatou obrazovou dokumentáciou, viaceré z takmer 200 vyobrazení prameňov sú zverejnené po prvý raz, čím zvyšujú atraktivitu vydaného titulu.
Publikácia vznikla na základe intenzívneho pramenného bádania a predstavuje tak súhrn najaktuálnejších poznatkov o hudobnej minulosti Bratislavy v sledovanom období. Je dielom autorského kolektívu ôsmich hudobných historikov z univerzitných a akademických pracovísk (Marta Hulková, Ladislav Kačic, Jana Laslavíková, Jana Lengová, Eva Szórádová, Sylvia Urdová, Eva Veselovská) pod vedením Jany Kalinayovej-Bartovej. Vyšla v rámci vydavateľských aktivít občianskeho združenia Ars Musica vďaka podpore viacerých partnerov projektu: Fondu na podporu umenia, Bratislavského samosprávneho kraja, Nadácie mesta Bratislava a Hudobného fondu.
Hoci ide o vedeckú publikáciu, môže upútať široký okruh čitateľov, Bratislavčanov i „nebratislavčanov“, ktorí sa zaujímajú o bohatú hudobnú minulosť hlavného mesta Slovenskej republiky.
Objednať si ju je možné na www.arsmusica.sk, mail info@arsmusica.sk
25 apr 2021
Prajeme pekné zážitky s peknou hudbou
Vybral a zostavil prof. Ing. Jozef Šima
Prajeme pekné zážitky
19 apr 2021
Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,
ešte stále žijeme v čase, keď sa nemôžeme osobne stretávať na klubových podujatiach, ani v divadlách alebo na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Rozhodli sme sa preto osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…
Pozvanie prijal sólista Opery SND, barytonista Pavol Remenár.
Pavol Remenár sa narodil 17.4. 1974 v Dolnom Dubovom. Študoval najprv na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave odbor (?) a v tom období bol členom a sólistom speváckeho zboru Comenius. V r. 1996-2000 bol poslucháčom operného spevu na VŠMU v Bratislave, v triede prof. Vlasty Hudecovej.
Od r. 2000 je sólistom Opery SND. Debutoval v tom istom roku ako Don Giovanni v rovnomennej Mozartovej opere v réžii Jozefa Bednárika.
Zoznam postáv, ktoré Pavol Remenár stvárnil na doskách našej prvej scény je dlhý: poznáme ho napr. ako Figara v Barbierovi zo Sevilly, Marcela v Bohéme, spieval titulnú postavu v Eugenovi Oneginovi, Papagena v Čarovnej flaute, Jochanana v Salome, Orfea v rovnomennej Gluckovej opere, v zaujímavej réžii poľského režiséra Mariusza Trelińskeho, atď.
Hosťuje aj v zahraničí, koncertuje a nahráva, aj netradičné produkcie. Spolu s gitaristkou Miriam Rodriguez- Brullovou vydal v r. 2013 CD španielskych piesní Hispanic Spirit. Niekoľko z nich nám zaspieval, keď bol aj s pani Rodriguez-Brullovou hosťom stretnutia Klubu priateľov opery.
Mirjana Šišoláková: Keď som vám pred pár dňami zatelefonovala kvôli tomuto rozhovoru, práve vás zamestnávala práca veľmi odlišná od práce operného speváka. Prezradíte, čo ste práve robili?
Pavol Remenár: Práve som orezával stromy. Okrem mojej rodiny mám totiž v živote ešte dve lásky: spievanie a záhradnú architektúru. Práve tá teraz napĺňa môj život, keďže opera je zatvorená. Vždy som pracoval 10/2, desať mesiacov spev, dva mesiace záhrady. Teraz sa situácia radikálne zmenila, všetok čas venujem záhradám. Presne pred rokom som začal u Kamily Magálovej, ktorej som dva roky sľuboval opravu zavlažovacieho systému, no a skončilo sa to kompletnou revitalizáciou a prestavbou záhrady. A stále pribúdajú nové projekty. Je to ako s postavami v operách, jednu odpremiérujete a dve ďalšie už čakajú na váš čas.
Mirjana Šišoláková: Kedy ste naposledy stáli na opernom javisku alebo koncertnom pódiu pred živým publikom?
Pavol Remenár: Bolo to 20.12.2020, keď som zorganizoval komorný koncert
na podporu aktivít Maltézskeho rádu, bohužiaľ, to bolo iba strímované a vysielané v priamom prenose na TV LUX. Spievala tam so mnou Eva Hornyáková, na klavíri nás sprevádzal Ondrej Olos, na husliach hral Juraj Tomka a na gitare Miriam Rodriguez Büllová. Bol to posledný deň pred zatvorením divadiel a koncertných sál.
Predtým sme 23.6.2020 pre RTVS nahrávali v Dóme sv.Martina koncert s Pavlom Bršlíkom, Evou Hornyákovou a Róbertom Pechancom. A ešte jeden krásny projekt, na ktorom som spolupracoval s mojimi skvelými kolegami Zuzanou Weiserovou, Monikou Fabiánovou, Ondrejom Šalingom, Jozefom Luptákom, Jurajom Tomkom, a Petrom Mikulom, bol v nitrianskej Bazilike sv. Emeráma: koncert k 100.výročiu narodenia pápeža sv. Jána Pavla II. pod názvom „Vďaka, Slovensko“.
Mirjana Šišoláková: Mali ste nejaké zaujímavé stretnutie aj počas pandémie?
Pavol Remenár: 11.septembra 2020 bol v Bratislave svetoznámy americký barytonista Thomas Hampson. Mal tu v tom čase účinkovať na koncerte v Dóme sv.Martina, a keďže mal letenky kúpené, tak pricestoval. Priatelia, ktorí organizovali toto podujatie ma poprosili, aby som ho sprevádzal. Jeho prvá otázka bola, čo robím teraz, keď sú divadlá zatvorené. Najskôr som sa zdráhal, ale keď som mu ukázal fotky mojich záhrad, hneď zavolal manželku a hodinu sme sa rozprávali len o záhradách. Vravel, že teraz je ťažké obdobie pre všetkých spevákov a pracovníkov v kultúre, ale dôležité je nájsť si záujem a prácu, aby človek nepodľahol pocitu zbytočnosti.
Mirjana Šišoláková: Čo vám v tomto období chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení a koncertov, cestovanie, nové príležitosti, nové zážitky?
Pavol Remenár: Vlastne všetko, nikdy by som neveril, čo pre mňa hudba v živote znamená. Navyše, situácia v našej opere je katastrofálna. Iné divadlá, napr. brnenské, počas tohto obdobia naštudovali päť nových inscenácií, ktoré sníma Čt art. My nemáme ani na platy zamestnancov a zovšadiaľ počujete len katastrofické scenáre, ako sa nedá. Čo sme to za národ? Ani historickú budovu SND sme si k 100-mu výročiu nevedeli opraviť, ľudí z kultúry posielame k lopate… ale my už sme pri lopate 20 rokov. Odkedy som sólistom opery, musím robiť minimálne ešte v jednom zamestnaní, aby som uživil rodinu. Veď je to smiešne. A to nevravím o ostatných profesiách v divadle, ktoré zďaleka nedosahujú plat sólistu. Nesťažujem sa, len konštatujem. Nie som človek, ktorý by vyplakával, ale až s odstupom času vidím, kam to naše elity dopracovali a to nielen v oblasti kultúry, ale aj školstva, zdravotníctva a morálky tohto národa.
Mirjana Šišoláková: S vašimi slovami sa nedá nesúhlasiť, ale poďme späť k momentálnej situácii v kultúre. My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným umením sledovaním prenosov operných predstavení a koncertov prakticky z celého sveta. Robíte to aj vy?
Pavol Remenár: Len veľmi málo, pretože nedokážem konzumovať umenie z obrazovky. Už pred Covidom som pozeral televíziu len informačne.
Kvôli osobnostiam alebo štúdiu som si pustil nejaký vybraný koncert či operu. Aj keby ste mali neviem ako profesionálne natočené predstavenie, zážitok zo živého predstavenia to nenahradí, tak som sa odstrihol a prepol na zelenú… ale raz do mesiaca si na stránke Návštevník.sk kúpim vstupenku a pozriem si predstavenie činohry, ktoré som nestihol v divadle alebo som ho už dávno v divadle nevidel.
Mirjana Šišoláková: Ako sa udržujete v kondícii-hlasovej, fyzickej, duševnej?
Pavol Remenár: V kondícií sa nemám kde udržiavať, pretože bývam v panelovom dome, kde nechcem otravovať susedov a do divadla máme zákaz vstupu. A dušu si liečim v záhrade počúvaním najlepších speváckych výkonov od tých najmenších tvorov so zlatom v hrdle.
(Myslela som si, že aj vy spievate v záhrade J , pozn.red.)
Mirjana Šišoláková: Pripravujete sa na „lepšiu“ budúcnosť ? Čaká vás v blízkom období niečo zaujímavé po pracovnej stránke? (alebo nielen po pracovnej).
Pavol Remenár: Mal by som účinkovať na jednom koncerte v kostole na Kalvárii (na bratislavskej?). Program má byť zostavený iba z Ave Márií rôznych autorov. Ale termín ešte neviem. Zo zahraničia už chodia aj nejaké termíny predstavení, ale je to všetko podmienené priebehom pandémie. Inak nemám veľké očakávania. A lepšia budúcnosť? Neviem si predstaviť, čo by sa muselo zmeniť, aby sa nám prestali okolité štáty vzďaľovať míľovými krokmi v oblasti kultúry. Ale ako vidíte, na Slovensku to trápi len mizivé percento ľudí. Starám sa preto o svoju rodinu ako viem a udržiavam si v srdci krásne spomienky na milé stretnutia, na kolegov, spolupráce, na produkcie a predstavenia, pri ktorých som bol hrdý na to, že som študoval niečo, čo ma bavilo, obohatilo a dalo mi zmysel života.
Ukážky:
https://www.youtube.com/watch?v=Gzuw5EMpq5I – Čajkovskij – Piková dáma
– Ária Jeleckého – Pavol Remenár
https://www.youtube.com/watch?v=49V2VeG6zyw – Gounod – Faust – Ária
Valentína – Pavol Remenár
https://www.youtube.com/watch?v=UMm8Eqh4IrI – Schneider-Trnavský – Ó,
Mária bolestivá – Pavol Remenár (s vlastným doprovom na organe)
Rozhovor pripravila Mirjana Šioláková
Ukážky pripravil prof. Jozef Šima
Pekné zážitky
15 apr 2021
Zajtrajší symfonický koncert odohrá Slovenská filharmónia pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina. Sólistom večera bude 1. koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Emmanuel Ružička. V naštudovaní Daniela Raiskina zaznejú diela viacerých autorov – Pēterisa Vasksa, Eugena Suchoňa a Carla Nielsena.
Koncert v priamom prenose môžete sledovať na stream.filharmonia.sk o 19.00 h.
Piatok 16. 4. 2021, 19.00 h
A/B – Symfonicko-vokálny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Program | ||||
Pēteris Vasks (1946) | ||||
Musica serena per orchestra d’archi | ||||
Eugen Suchoň (1908–1993) | ||||
Fantázia pre husle a orchester, op. 7, ESD 73 | ||||
|
||||
Carl Nielsen (1865–1931) | ||||
Symfónia č. 2 „Štyri temperamenty“, op. 16 | ||||
|
Na úvod koncertu zaznie Musica serena per orchestra d’archi u nás menej uvádzaného súčasného skladateľa Pēterisa Vasksa. Daniel Raiskin diela lotyšského autora uvádza po celom svete.
„Jeho hudba sa vždy pre mňa vyznačovala zvláštnym napätím, emocionalitou, duchovnou silou a hlavne neskutočnou pravdivosťou a čistotou. Zdá sa mi, že táto vnútorná duchovná čistota, ktorú vyžaruje hudba Pēterisa Vasksa je odrazom jeho spojenia s prírodou: je to farba oblohy, zvuk morských vĺn, šuchot lístia v lese, spev vtákov… Mal som príležitosť pocítiť reakcie publika na túto hudbu v rôznych častiach sveta: v Nemecku, Českej republike, Poľsku, Rusku, na Islande, v Japonsku, Južnej Afrike a Čile … Poslucháči reagujú vždy emotívne s veľkou vďačnosťou – stretnutie s takou krásou je vždy odmenou!“
Jedenásťminútové, jednočasťové dielo Musica serena per orchestra d’archi z roku 2015 venované významnému fínskemu dirigentovi Juhovi Kangasovi uvedie sláčiková skupina orchestra Slovenská filharmónia v naštudovaní šéfdirigenta , ktorý dodáva: „S Pēterisom sme dlhoroční kamaráti a som rád, že dnes mu môžem zablahoželať k jubileu, sedemdesiatym piatym narodeninám, uvedením jeho krásnej skladby Musica serena.“
Skladateľ osobne navštívil Bratislavu a jeho diela boli uvedené na festivaloch Melos-Étos a Allegretto Žilina. Je jednou z výrazných osobností hudby pobaltských štátov.
Daniel Raiskin do svojich programov pravidelne zaraďuje diela slovenských skladateľov. Na piatkovom koncerte zaznie Fantázia pre husle a orchester, op. 7, ESD 73 Eugena Suchoňa. Má dve autorské verzie – pre husle a orchester a pre husle a klavír. Vznikla spojením dvoch kontrastných skladieb pre husle a orchester: Burlesky z roku 1933 a Fantázie z roku 1948. Sólový part zaznie v interpretácii Jarolíma Emmanuela Ružičku, 1. koncertného majstra orchestra Slovenská filharmónia. Program doplní Symfónia č. 2 „Štyri temperamenty“, op. 16 dánskeho skladateľa Carla Nielsena, ktorý má na svojom konte šesť symfonických opusov. Prvú z nich skomponoval v roku 1892, druhú s podtitulom „Štyri temperamenty“ o štyri roky neskôr. K jej napísaniu ho inšpiroval obrázok, ktorý videl v reštaurácii. Komicky vykresľoval štyri ľudské povahy. Hudobné dielo nabité humorom, drámou a dánskou genialitou uzavrie program piatkového online koncertu.
10 apr 2021
Milí členovia KPO SND,
k nedávno uverejneným rozhovorom so sólistami Opery SND Teréziou Kružliakovou a Gustávom Beláčkom, ktoré pripravila naša členka pani Mirjana Šišoláková, pripájame ukážky v podaní obidvoch umelcov, ktoré vybral a zostavil prof. Jozef Šima. Veríme, že budú príjemným spestrením jarných dní.
https://www.youtube.com/watch?v=HwT9xFdkoW4 – Camile Saint-Saens –
Samson et Dalila – Mon coeur souvre a ta voix – Terézia Kružliaková
https://www.youtube.com/watch?v=YlgLR1buha4 – Mikuláš
Schneider-Trnavský – Ave Maria – Terézia Kružliaková
https://www.youtube.com/watch?v=HpCcn-x1BaA – Jacques Offenbach – Les
contes d’Hoffmann – Belle Nuit – Terézia Kružliaková + Jolana Fogašová
https://www.youtube.com/watch?v=I_mRxVCbnpg – Antonín Dvořák –
Hospodin jest muj pastýř – Gustáv Beláček
https://www.youtube.com/watch?v=USVt14Jicjs – Starosloviensky otčenáš
– Gustáv Beláček
https://www.youtube.com/watch?v=8HGf-XeXTj0 – Béla Bartók – A
kékszakállú herceg vára – Ez a Kekszekallu vara! – Gustáv Beláček +
Andrea Meláth
9 apr 2021
Slovenská filharmónia aj v mesiaci apríl pokračuje v uvádzaní online koncertov, ktoré môžete sledovať z pohodlia vášho domova.
V piatok 9. 4. 2021 o 19.00 h odvysiela v priamom prenose z Koncertnej siene symfonický koncert Slovenskej filharmónie. Za dirigentským pultom bude stáť slovenský dirigent mladej generácie Peter Valentovič. V jeho naštudovaní zaznejú diela Josepha Haydna a Ludwiga van Beethovena.
Na úvod koncertu zaznie Beethovenova predohra Coriolan op. 62 inšpirovaná hrou rakúskeho dramatika Heinricha Josepha von Collina, ktorý čerpal námet od Shakespeara. Vznik diela spadá do obdobia prác nad 5. symfóniou c mol. Nasledovať bude Symfónia č. 60 C dur „Il distratto“, Hob. I:60 Josepha Haydna, ktorá vznikla zo scénickej hudby ku hre Le Distrait od Jeana-Francoisa Regnarda. Scénická podoba diela bola uvedená na divadelnej scéne v letnom sídle kniežaťa Mikuláša Esterházyho v Eszterháze, pre ktorého Haydn pracoval. Po jej úspešnom uvedení ju Haydn prepracoval do podoby symfónie. Dokončil ju v roku 1775. Záver programu bude patriť opäť Ludwigovi van Beethovenovi a jeho menej hranej druhej symfónii. Symfónia č. 2 D dur, op. 36 pochádza z raného obdobia skladateľovej tvorby. Komponoval ju v rokoch 1801-1802 počas liečebného pobytu vo viedenskej štvrti Heiligenstadt (1802), kde sa zmieril s myšlienkou, že stráca sluch. Premiéra sa konala vo viedenskom Theater an der Wien v roku 1803. Beethoven ju venoval svojmu mecénovi kniežaťu Lichnovskému.
https://www.webnoviny.sk/online-koncert-pod-taktovkou-petra-valentovica/
Nedeľné popoludnie môžete tiež stráviť s hudbou. O 16.00 zaznie v priamom prenose koncert Slovenského komorného orchestra s um. vedúcim Ewaldom Danelom.
V interpretácii Slovenského komorného orchestra zaznie na úvod koncertu Serenáda D dur Serenata notturna, KV 239 Wolfganga Amadea Mozarta, ktorú vystrieda Sláčikové kvarteto č.2 D dur (úpr. pre sláčikový orchester) Alexandra Porfirieviča Borodina. Skladateľ dielo dedikoval svojej manželke Jekaterine. Venoval jej ho ako dar k 20. výročiu ich spoločného zoznámenia v Heidelbergu. Tretiu časť koncipoval ako poetické Notturno – a práve táto časť vzbudila u Jekateriny a následne aj u publika najväčší záujem. V roku 1887 Antonín Dvořák zaranžoval niektoré z piesní cyklu Cypřiše pre sláčikové kvarteto. Táto verzia Cypřišov vyšla tlačou až v roku 1921 v revízii Josefa Suka – Dvořákovho zaťa a oddaného obdivovateľa. Titul sa v tejto inštrumentálnej úprave stal veľmi obľúbeným dielom. Svedčí o tom aj úprava pre sláčikový orchester.
https://www.webnoviny.sk/nedelny-online-koncert-slovenskeho-komorneho-orchestra/
Koncerty môžete sledovať na:
https://stream.filharmonia.sk/
Veríme, že epidemiologická situácia sa bude s príchodom jari zlepšovať a my sa všetci spoločne budeme môcť opäť stretnúť na živých koncertoch.
Prajeme príjemný jarný víkend s hudbou.
7 apr 2021
Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND.
Ešte stále žijeme v čase, kedy sa nemôžeme osobne stretávať na klubových podujatiach, ani v divadlách alebo na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…
Keď sa koncom septembra 2020 pomaly spúšťala opona za dlho očakávanou a dvakrát odloženou premiérou Aidy, už sme tušili, že sa spúšťa na dlhší čas a nielen za Aidou. Ale aspoň sme si odnášali krásny umelecký zážitok. Veľkou mierou k nemu prispela aj mezzosopranistka Terézia Kružliaková. Je ďalšou osobnosťou, ktorá prijala pozvanie na stránku Klubu priateľov opery.
KPO: Naposledy sme vás, pani Kružliaková, videli a počuli koncom septembra minulého roka ako skvelú Amneris v novej, výpravnej inscenácii Verdiho opery Aida v Slovenskom národnom divadle. Bolo to aj pre vás zatiaľ posledné vystúpenie?
T. Kružliaková: Ďakujem za kompliment: v spomínanej inscenácii to bol môj osobný debut. Po prvýkrát som stvárnila takú výrazne dramatickú a charakterovo pestrú postavu, akou je Amneris ….
Áno, operné predstavenie to bolo, žiaľ, posledné a hneď na začiatku novej divadelnej sezóny. Potom sme ale robili v SND aj online koncerty a jeden z nich bol vianočný, pod názvom Vianočný príbeh. Podieľali sa na ňom všetky tri divadelné zložky, opera, balet aj činohra.
KPO: Čo vám počas tejto vynútenej prestávky chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení či koncertov, nové príležitosti, nové zážitky?
T. Kružliaková: Je to veľmi silná skúška – nazvala by som to nútené odlúčenie od toho, čo človeka napĺňa a robí šťastným … Hovorím to iste aj za kolegov umelcov, že bez živého kontaktu s divákmi sa nám vytráca duch nášho povolania. Áno, technológie internetu sú úžasná vec a aspoň takto nestrácame úplne kontakt s divákom a on s nami, interpretmi. Ale človek človeka potrebuje vo všeobecnosti, je to tak akosi dané. Chýbajú mi aj kolegovia z divadla, pretože máme pekné kolegiálne vzťahy a chýba mi náš vzájomný divadelný humor, ktorým si často vieme odľahčiť niekedy aj napätú tvorivú atmosféru v procese prípravy nových inscenácii.
KPO: Ako prežívate toto už rok trvajúce obdobie útlmu živej kultúry?Ste mamou na plný úväzok? Ako sa udržujete v kondícii – hlasovej, fyzickej, duševnej?
T.Kružliaková: Musím povedať, že som mamou, resp. spolu s mojím manželom Petrom sme práve v tejto situácii rodičia na plný úväzok ešte viac ako inokedy. Naše dve staršie dcérky Barborka a Katka majú dištančné vyučovanie a tri mladšie detičky, Ondrej, Hanka a Zuzka, sú tiež doma, pretože škôlky sú ešte zavreté … Musím povedať, že mi tento rok tak rýchlo ubehol práve preto, že doma je neustále živo. Žiaľ, chýba mi pracovný systém, k spievaniu sa tak ľahko nedostanem. Rešpektujem svojich susedov – bývame v bytovke, takže podmienky na nejaké rozsiahle cvičenie a udržiavanie sa nemám. Veľmi už očakávam moment, že sa nám, umelcom, otvoria brány divadla aspoň na individuálne skúšky. Spev mi vo svojej podstate už začína chýbať. Ale realita je zatiaľ taká, aká je. Verím, dúfam, že bude lepšie. Ako sa vraví: po búrke vychádza slniečko. Bola by som naozaj úprimne rada, keby sa to naplnilo a prišli by tie lepšie časy …
KPO: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným umením sledovaním prenosov z jednotlivých operných domov alebo koncertných siení. Robíte to aj vy?
T. Kružliaková: Budem úprimná : nie je nato priestor, pretože keď už je v našej domácnosti pokoj a všetko stíchne, nepustím si operu, ale niečo zaujímavé si čítam alebo si vypočujem rôzne CD nahrávky, aj z klasického repertoáru, z archívu, ktorý mám. Sledujem stránku Operaslovakia, kde sú zaujímavé články – aktuálne z divadelného diania a aj odkazy na vypočutie zaujímavých interpretov.
KPO: Napriek tejto situácii, čaká vás v blízkom období niečo nové po pracovnej stránke?
T.Kružliaková: Oslovila ma Štátna opera v Banskej Bystrici na spoluprácu k pripravovanej Donizettiho opere La Favorita do postavy Leonory. Sú aj nejaké koncertné projekty, ktoré by sa mali udiať v jesennom čase tohto roku, ale žiaľ, nič nie je isté a plánovať sa teraz asi ani nemá. Uvidíme, ako sa táto celospoločenská situácia vykryštalizuje ….
Preto želám všetkým, aj vám, Klubu priateľov opery: buďte hlavne zdraví a ako doteraz výborne naladení na operu J
Terézia Kružliaková sa narodila v Banskej Bystrici ako najmladšia z piatich súrodencov Babjakovcov. Rodičia Štefan (1931-2008) a Terézia (1936-2009) patrili k zakladajúcim členom Spevohry a neskôr Štátnej opery v Banskej Bystrici a pôsobili v nej po celý život. Štefan Babjak ako sólista, manželka ako členka operného zboru. Je známe, že z ich piatich detí sú štyri opernými spevákmi, brat Ján je sólistom Opery SND.
Terézia Kružliaková študovala operný spev najprv na banskobystrickom Konzervatóriu u prof. Dagmar Rohovej-Boksovej a neskôr na VŠMU v Bratislave u prof. Zlatice Livorovej. Štúdium ukončila v r. 2004, ale už rok predtým získala angažmán v Slovenskom národnom divadle. S úspechom absolvovala rôzne spevácke súťaže doma aj v zahraničí (Taliansko, Česko, Poľsko). Okrem divadla účinkuje aj na koncertoch a rôznych festivaloch. Spolupracuje s poprednými symfonickými telesami, napr. Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského aj Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a mnohými inými.
Na domácej scéne sme ju mohli vidieť napr. ako Rosinu v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Suzuki v opere Giacoma Pucinniho Madama Butterfly, Oľgu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Zuzku v Krútňave Eugena Suchoňa a v mnohých ďalších. Jej zatiaľ poslednou postavou je Amneris vo Verdiho Aide.
M.Šišoláková
27 mar 2021
22 mar 2021
V utorok 23. marca vás pozývame na ďalší online komorný koncert Slovenskej filharmónie. Sledovať ho môžete zo záznamu na stream.filharmonia.sk o 19.00 h. Na pódiu Koncertnej siene sa predstavia viacerí členovia orchestra Slovenská filharmónia: flautista Cyril Šikula, klarinetista Jozef Luptáčik, trubkár Rastislav Suchan, huslistka Leila Akhmetova, violončelistka Kristína Luptáčiková a violončelista Ken-Wassim Ubukata, ktorý sa zhostí aj roly dirigenta. Spoluúčinkujú fagotista orchestra Opery SND Radoslav Práger a Ladislav Fančovič, ktorý sa predstaví nielen ako klavirista, ale i ako saxofonista. Po ich boku vystúpi popredná slovenská herečka Božidara Turzonovová, členka činohry Slovenského národného divadla.
Sledujte už zajtra o 19.00 https://stream.filharmonia.sk/.
21 mar 2021
Milí členovia KPO SND,
vstupujeme do ďalšieho týždňa mesiaca marec 2021, žiaľ, stále bez možnosti obvyklého klubového stretnutia. Dúfam, že minulotýždňová ponuka skladieb ulohodila Vášmu vkusu.
Pán profesor Šima nám pripravil zostavu ukážok aj na ďalší týždeň na spríjemnenie prvých jarných dní.
Prajeme príjemné počúvanie.
https://www.youtube.com/watch?v=8S7jP-UeFXE – Verdi – Rigoletto – Cortigiani – Gobbi
https://www.youtube.com/watch?v=Uq517L5XdS4 – Verdi – Otello – Credo – Terfel
https://www.youtube.com/watch?v=5N9jBEmmQQA – Verdi – Trubadúr – Il balen del suo sorriso – Hvorostovskij
https://www.youtube.com/watch?v=GYv-4dhr0ro – Verdi – Un giorno di regno – Tutte l’armi – Ramey + Hampson
https://www.youtube.com/watch?v=8cTH-WxQkyg – Rossini – Semiramide – La speranza piu soave – Florez
https://www.youtube.com/watch?v=SSKrNz_SmhI -Donizetti: Don Sebastiano, Re del Portogallo / Act 2 – „Deserto in terra“
https://www.youtube.com/watch?v=fSLe9pDPWoQ – In tiefen Keller – Miller
https://www.youtube.com/watch?v=eGFE25nwQvM – Verdi – Ernani – Infelice – Abdrazakov
–
14 mar 2021
Príjemné chvíle pri počúvaní
Zostavil prof. Ing. Jozef Šima, DrSc.
10 mar 2021
Ponúkame možnosť tým, ktorí si nestihli vypočuť reláciu Večer na tému hudba: SND vysielanú na Rádiu Devín 3. marca 2021
Diskusia o ďalšom smerovaní divadla, plánoch nového vedenia i možných riešeniach aktuálnej krízy.
Hosťami Rudolfa Lešku boli:
generálny riaditeľ SND Matej Drlička,
umelecká šéfka baletu Nina Poláková,
riaditeľ opery Lubor Cukr,
a hudobní kritici a publicisti Pavel Unger a Josef Herman.
Večer na tému hudba: SND (Rádio Devín, záznam relácie z 3. marca TU…)
9 mar 2021
videopozvánka:
http://www.filharmonia.sk/pozyvame-vas-na-utorkovy-online-komorny-koncert/
8 mar 2021
Dlhoročný člen KPO SND prof. Jozef Šima poslal členkám KPO SND milý pozdrav k sviatku MDŽ.
Stačí jeden klik a môžete sa započúvať do krásnych melódií v podaní skvelých interpretov.
Prajeme dobrú pohodu pri počúvaní
https://www.youtube.com/watch?v=DkRx552x0Mk – Rossini – Italiana in
Algeri – Florez + Abdrazakov
https://www.youtube.com/watch?v=oekKMCYt0ag&t=136s – Verdi- Attila –
Ramey
https://www.youtube.com/watch?v=_gRHjKht0jQ – Donizetti – Rita –
Matteuzzi https://www.youtube.com/watch?v=zKE4dDVBVLc – Enzo Scacchia
– Benátsky karneval
https://www.youtube.com/watch?v=SdS01s1oOPU – Rossini – Ugo Re
d’Italia – Bruce Ford
https://www.youtube.com/watch?v=1naiU7ZchOY – Rossini – La donna del
lago – Spyres
https://www.youtube.com/watch?v=fwQKhqZ8t1g – Mozart – Aleluja – Aksel
Rykkvin (13-ročný)
Pánovi profesorovi ďakujeme
7 mar 2021
Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,
ešte stále žijeme v čase, keď sa nemôžeme osobne stretávať, ani na klubových podujatiach, ani v divadlách, či na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…
Po sopranistke Lenke Máčikovej prijal naše pozvanie popredný zástupca basového odboru, Gustáv Beláček .
Gustáv Beláček (nar.28.2.1969 vo Zvolene), vyštudoval operný spev na Konzervatóriu v Bratislave u profesora Roberta Szücsa a na VŠMU u profesorky Evy Blahovej. Štúdium ukončil v r.1993, ale už v r. 1992 debutoval ako Leporello v Mozartovej opere Don Giovanni v Komornej opere v Prahe. Odvtedy vytvoril celú plejádu známych postáv vo svojom hlasovom odbore, (napr. Vodníka v Rusalke, Gremina v Eugenovi Oneginovi, Ramfisa v Aide, Leporella v Donovi Giovannim, Bartola v Barbierovi zo Sevilly) nielen v SND, ale aj v operných domoch v Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku, v Čechách, aj v zámorí: v Brazílii a v Kanade. Okrem toho koncertuje, a spolupracuje s významnými domácimi aj zahraničnými orchestrami a dirigentmi, nahráva pre renomované rozhlasové a televízne spoločnosti a hudobné vydavateľstvá.
V KPO SND bol hosťom 27.júna 2019, krátko po premiére Offenbachových Hoffmannových poviedok, kde sa predstavil v náročnej kreácii ako Lindorf/Coppélius/Miracle/Dapertutto.
KPO: Na úvod jednoduchá otázka, ako sa máte, pán Beláček ?
G. Beláček: Cítim sa uvoľnene a zisťujem, že život nie je len o sústavnej práci.
KPO: Kedy a kde ste mali posledné verejné vystúpenie pred zatvorením divadiel a koncertných siení?
G.Beláček: Posledné operné vystúpenie som mal 7.marca 2020 v SND v role Zachariáša v Nabuccovi. Keď prvá vlna pandémie pominula, tak od júla do konca septembra som mal asi šesť komorných chrámových koncertov a štyri väčšie koncerty s orchestrom na medzinárodných festivaloch.
KPO: Čo vám chýba najviac: diváci, kolegovia, celková atmosféra predstavení či koncertov, cestovanie, nové príležitosti, nové zážitky?
G. Beláček: Chýba mi všetko, čo ste spomenuli, hlavne pocit existencie publika. Pre mňa to znamená predovšetkým nadviazanie emocionálneho spojenia prijímateľov, teda publika a tých, čo sa odovzdávajú, čiže umelcov. Toto v on- line priestore jednoducho nemôže existovať. Spojenie umelcov a poslucháčov je niečo ako médium visiace vo vzduchu. Ak sa nadviazanie a vzájomná komunikácia podarí, začíname sa chápať a prenášanie emócií nás začne obohacovať.
KPO: My, diváci, si čiastočne kompenzujeme živý kontakt s operným a koncertným umením sledovaním prenosov z jednotlivých operných domov a koncertných siení. Robíte to aj vy?
G. Beláček: Nerobím. Presne pre to, čo som spomenul v predošlej odpovedi. Navyše, prenosov, nepochybne aj veľmi kvalitných, je čím ďalej tým viac. Pokusy boli, ale dlho som ich sledovať nevydržal.
KPO: Ako prežívate toto už rok trvajúce obdobie útlmu živej kultúry? Ako sa udržujete v kondícii – hlasovej, fyzickej, duševnej?
G.Beláček: Kvôli duševnej pohode už tri mesiace televízne správy nepozerám. Negatívne správy o počte nakazených a o úmrtiach tvoria absolútnu väčšinu a určite k pohode neprispievajú. Prakticky celé obdobie covidovej éry trávime s manželkou mimo Bratislavy v obci Kotešová. Starám sa o park, záhradu, začal som pestovať zeleninu, chystám drevo do krbu a dokončil som veci okolo domu, ktoré som roky celkom zbytočne plánoval a neurobil. Chodíme veľmi často na prechádzky, na túry do hôr a na hrady. Mám čas učiť sa ako byť lepším manželom a otcom dospelých detí. „Vďaka“ covidu som si dokončil doktorát na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Nahrávam CD menej známej a neznámej duchovnej hudby naprieč storočiami v sprievode organu. Časový diapazón dramaturgie je ozaj široký. Od najstaršej slovenskej koledy, zaznamenanej v roku 1544 až po skladby, ktoré sa ešte komponujú. Nahrávať sa bude na troch organoch – barokovom, romantickom a súčasnom a budú ma sprevádzať traja organisti pochádzajúci z troch štátov.
KPO: Blýska sa na lepšie časy? Čaká vás, okrem nahrávania, ktoré ste spomenuli, v blízkom období ešte niečo zaujímavé po pracovnej stránke? G.Beláček: Pud sebazáchovy napovedá, že veriť na lepšie časy treba. Neviem, či to bude už v tomto roku. Organizujem s nádejou veľmi úspešný festival Pro Musica Nostra Thursoviensi, ktorý sa koná v oblasti severozápadného Slovenska. Jeho úlohou je priniesť kvalitnú klasickú hudbu interpretovanú v historických objektoch hradov, kaštieľov, kostolov, kúrií a synagóg do menších miest a obcí, kde sa tieto objekty nachádzajú. Takmer celú zrušenú dramaturgiu ročníka 2020 sme presunuli na tento rok. S úzkosťou, či do toho ísť, či opäť nebude všetko zrušené, vytlačené bulletiny skartované, zaplatená reklama zbytočná. Kultúrne podujatia sa plánujú a pripravujú pomerne dlhodobo. Príkazom zrušiť koncerty okamžite a bez kompenzácie je, naopak, veľmi jednoduché. Napriek tomu do toho ideme!
KPO: Prajeme vám, aby tento krásny zámer v tomto roku vyšiel a priniesol divákom, účinkujúcim, aj organizátorom hodnotný zážitok.
Ďakujem za rozhovor, Mirjana Šišoláková
4 mar 2021
Slovenská filharmónia uvedie v piatok 5. marca ďalší koncert bez publika. Záznam koncertu z Koncertnej siene vás pozývame sledovať na stream.filharmonia.sk o 19.00 h.
Slovenská filharmónia sa tento týždeň predstaví pod taktovkou Charlesa Olivieri-Munroa, pravidelného hosťa koncertných sezón. Sólistkou večera bude slovenská sopranistka Mária Porubčinová.
V úvode koncertu je na programe Sláčikové kvarteto č. 1 e mol Z môjho života Bedřicha Smetanu, ktoré pre symfonický orchester upravil dirigent George Szell. Päť básní Mathildy Wesendonckovej pre soprán a orchester skomponoval Richard Wagner v roku 1857. Wagnera básne inšpirovali počas vzťahu s autorkou veršov, manželkou drážďanského mecenáša Wesendoncka. Jednu z piesní zinštrumentoval pre orchester skladateľ, ostatné upravil jeho súčasník Felix Mottl, dirigent a propagátor Wagnerových opier. Päť nádherných piesní Richarda Wagnera (tzv. Wesendonck-Lieder) zaznie v interpretácii Márie Porubčinovej. Na záver je na programe symfonická báseň, op. 111 Antonína Dvořáka Bohatierska pieseň. Dvořák komponoval symfonické básne od roku 1896, keď už bol uznávaným a slávnym skladateľom po dokončení svojich deviatich symfónii. Bohatierska pieseň je poslednou z nich a vôbec jeho posledné čisto inštrumentálne dielo. Komponoval ju v lete 1897. Neskôr sa venoval opernej tvorbe. Diela Smetanu, Wagnera a Dvořáka zaznejú tento piatok v naštudovaní Charlesa Olivieri-Munroa.
Koncert môžete sledovať o 19.00 na https://stream.filharmonia.sk/.
https://www.webnoviny.sk/slovenska-filharmonia-pozyva-na-piatkovy-online-koncert/
22 feb 2021
Vážení a milí členovia Klubu priateľov Opery SND,
ešte stále žijeme v čase, kedy sa nemôžeme osobne stretávať, ani na klubových podujatiach, ani v divadlách, či na koncertoch. Práve tak sa nevídame s našimi opernými sólistami, dirigentmi, či inými umelcami, ktorí bývali pravidelnými hosťami našich stretnutí. Nevieme, ako prežívajú tento už takmer rok „mlčania“. Preto sme sa rozhodli osloviť ich a aspoň písomnou formou byť s nimi v kontakte. Aby sme vedeli, ako sa majú a oni aby vedeli, že na nich nezabúdame…
Ako prvá prijala pozvanie na našu klubovú stránku sopranistka Lenka Máčiková:
KPO: Pani Máčiková, kedy a kde ste mali posledné verejné vystúpenie?
L. Máčiková: Celé pandemické obdobie beriem ako zlý sen a snáď sa nám podarí zobudiť sa do normálneho dňa. Vediac, že po premiére Rusalky vo februári minulého roka sa na javisku neuvidíme tak dlho, asi by som ani nešla domov.
Mala som šťastie, že možnosť verejného vystúpenia a vlastne jediná produkcia, sa akoby zázrakom podarila v lete minulého roka. ”Zachránila” ma Musica Aeterna operou Dafné od Antónia Caldaru. Krásna úloha Dafné, hlavnej
predstaviteľky, mi aspoň na krátku chvíľu umožnila zabudnúť na toto náročné obdobie, v ktorom sme sa všetci ocitli. O to viac sa mi táto opera vryla do srdca.
KPO: Určite vám chýba každodenný kontakt s divadlom, s kolegami, možno aj cestovanie, pretože často účinkujete v zahraničí…
L. Máčiková: So spevákmi, kolegami, kamarátmi som často v telefonickom spojení. Zdieľame si svoje pocity a myslím, že nás to spojilo akosi inak. Cestovanie mi nechýba, som rada doma. Práca na javisku mi však v uplynulých mesiacoch chýbala veľmi, až sa mi slzy tlačia do očí a je mi smutno.
KPO: Ale pre vás osobne je “vynútené voľno” možno aj prínosom, keďže sa môžete viac venovať rodine…
L. Máčiková: Moja rodina a práca sú také prepojené, že mi svojou oporou a pomocou pomáhajú ustáť stratu práce a možnosť tvoriť. Myslím si, že som mama, ktorá sa vie hrať,tvoriť, vymýšľať a venovať sa našim dievčatám vlastne
od ich narodenia. Cez pandémiu som skôr bližšie k práci učiteliek v škôlkach, čo je veľmi zaujímavé.
KPO: Ale speváčka sa určite musí udržiavať v kondícii, hlasovej, aj fyzickej, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, ide to?
L. Máčiková: Samozrejme, ale v tejto situácii to neodmysliteľne závisí aj od dobrých susedov, ktorí sú tiež doma. Podľa možnosti sa nové postavy učím po večeroch a snažím sa nespievaťnahlas….a hlasový pokoj je tiež dôležitý.
KPO: Divadlá, samozrejme, ani v tomto čase celkom nespia. Dozvedela som sa, že aj vy už skúšate v Prahe. Môžete prezradiť, o čo ide?
L. Máčiková: Áno, bol to taký milý šok, keď mi z Prahy zavolali, či môžem prísť na hosťovanie do novej inscenácie Dona Giovanniho. Zerlinu som v Stavovskom divadle začala spievať pred pätnástimi rokmi… a ešte som sa im
nezunovala (smiech). Možno trochu riskujem, ale vzala som to, nemohla som ich sklamať. Žiaľ, je to náročné v tom, že pre protipandemické opatrenia moji najbližší musia zostať doma a ja ani na víkendy nemôžem cestovať
domov. Tak som s prácou uviazla v Prahe. Toto sú veľké paradoxy doby. Ale viem, že nemôžem mať všetko. Všetci mi veľmi chýbajú.
Ďakujem za rozhovor. Mirjana Šišoláková
Pozn. red.: Premiéra Dona Giovanniho je v Stavovskom divadle v Prahe naplánovaná na 18. a 21. marca. Okrem Lenky Máčikovej bude v novej inscenácii účinkovať Jana Kurucová ako Donna Elvíra a Pavol Kubáň ako Don Giovanni.
Slovenská sopranistka pravidelne spievajúca na popredných operných scénach doma i v zahraničí. Ako študentka VŠMU získala prvé miesto na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Dvakrát za sebou obdržala cenu Literárneho fondu – za stvárnenie postavy Amora (Gluck: Orfeus a Eurydika) v Slovenskom národnom divadle a za úlohu Despiny (Mozart: Così fan tutte) v Národnom divadle v Prahe. S veľkým úspechom hosťovala v Národnej opere vo Varšave (v operách Orfeus a Eurydika a Boris Godunov v réžii Mariusza Trelińského), ako Zerlina zaujala na talianskych operných scénach (Teatro Grande/ Brescia, Teatro Sociale/Como, Teatro Fraschini/Pavia, Teatro A. Ponchielli/ Cremona), účinkovala tiež v operách vo Francúzsku (v roku 2012 absolvovala úspešný debut v Smetanovej opere Dve vdovy v Angers a Nantes) a na koncertných pódiách a recitáloch v Katare, Stockholme, Amiens, Bruseli a v Sarajeve. Počas svojej kariéry účinkovala s dirigentmi ako Keri-Lynn Wilson, John Fiore, Friedrich Haider, Nader Abbassi, Lukasz Borowicz, Paolo Gatto, Kevin Griffiths alebo Jakub Hrůša. Lenka Máčiková spievala tiež v rámci festivalu Pražská jar. Spolupracuje s Národným divadlom v Prahe, s ktorým absolvovala turné v Japonsku, kde stvárnila Paminu v Mozartovej Čarovnej flaute. V roku 2014 debutovala ako Líška Bystrouška v Janáčkovej opere Príhody líšky Bystroušky (Národné divadlo Praha, réžia Ondřej Havelka). V Národnom divadle v Prahe naštudovala tiež postavy v operách Don Giovanni (Zerlina), Così fan tutte (Despina) a úlohu Penelopky v Čarokraji Marka Ivanovića. Pod režisérskou taktovkou Havelku natočila DVD s barokovou operou Domenica Scarlattiho Dove é amore é gelosia, v ktorej stvárnila hlavnú úlohu Grófky Clarice. Ako Zerlina sa v roku 2014 s úspechom predstavila na jednom z najprestížnejších operných festivalov sveta v anglickom Glyndenbourne. V Slovenskom národnom divadle naštudovala úlohy Paminy v Čarovnej flaute a Milice v opere Tibora Freša Martin a slnko, v Štátnom divadle v Košiciach Zuzanku vo Figarovej svadbe. V roku 2016 spievala Eurydiku v novom naštudovaní Gluckovej opery v Nancy, v roku 2017 absolvuje rozsiahle turné s Vivaldiho Arsildou. Je držiteľkou viacerých ocenení zo speváckych súťaží v Taliansku, Švédsku, Českej republike a Holandsku.
Ukážka: Lenka Máčiková, Despina v Cosi fan tutte
https://www.youtube.com/watch?v=jAXnDykKgTA
Prajeme príjemný zážitok zo stretnutia s hosťom
19 feb 2021
Dnes večer 19.februára 2021 – pokračuje uvádzanie online koncertov z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie.
Priamy prenos symfonického koncertu vás pozývame sledovať o 19.00 h.
Slovenská filharmónia sa predstaví pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina. Sólistkou večera je gruzínska klaviristka žijúca v Holandsku Nino Gvetadze.
https://www.webnoviny.sk/bella-liszt-a-brahms-pod-taktovkou-sefdirigenta-daniela-raiskina/
Gruzínska klaviristka Nino Gvetadze, ktorá sa narodila a vyrastala v Tbilisi, sa v medzinárodnom hudobnom živote presadila ako sólistka i komorná hráčka. Jej výkony ocenili mnohí kritici naprieč Európou a Áziou. Získala rôzne ocenenia; medzi najdôležitejšie patrí 2. cena, Cena tlače a Cena publika na Medzinárodnej klavírnej súťaži Franza Liszta 2008, ako aj prestížna cena Borletti-Buitoni Trust Award, ktorú získala v roku 2010. Od roku 2019 je Nino Gvetadze umeleckou riaditeľkou Medzinárodného klavírneho festivalu v Naardene. V roku 2021 vystriedala Lisu Ferschtman ako umeleckú riaditeľku Delfského medzinárodného festivalu komornej hudby.
Hru Nino Gvetazde oceňujú ako diváci, tak aj kolegovia-hudobníci kvôli jej obdivuhodnej brilantnosti a vynikajúcemu citu pre farbu. Vystupuje s orchestrami ako Residentie Orkest (Haag), Bruselská filharmónia, Soulská filharmónia a Varšavská filharmónia. Na recitáloch sa okrem iného predstavila v Hannoveri (PRO MUSICA Preisträger am Klavier-Zyklus) či na festivaloch ako Lucerne Festival a Festival Piano aux Jacobins v Toulouse. Ako pravidelný hosť na Festivale komornej hudby v Kuhmo účinkovala aj s Tapiola Sinfonietta a Mestským orchestrom Joensuu vo Fínsku.
Nino Gvetadze je umelkyňou Challenge Classics Artists. V septembri 2020 vydala album „Einsam“, na ktorom okrem iného nahrala Schumannove klavírne cykly Kreisleriana a Detské scény. BBC Magazine napísal: „Je to jednoducho úžasné. Nino Gvetadze hrá Schumannovu veľmi obľúbenú Arabesku, Detské scény a Kreislerianu akoby z nej spontánne plynuli“. A Gramophone: „Citlivosť Gvetadze pre povestné Schumannove ‘vnútorné hlasy‘, prudkosť kontrastov a nádherne tvarované frázovanie sú neprekonateľné“.
Nino Gvetadze predstavila v roku 2019 svoj album „Visions“ so sólovými skladbami anglického skladateľa Cyrila Scotta v BBC v Londýne. CD bolo ocenené piatimi hviezdičkami v denníku Volkskrant, deviatimi v Luister Magazine a Het Parool zaradil album medzi najlepších 20 nahrávok roku 2019. Hudobný časopis Pianist napísal o jej prvom CD „Ghosts“ s 24 prelúdiami Fryderyka Chopina: „Gvetadze robí poslucháča – čiastočne vďaka úžasnej nahrávke – spoločníkom tých najintímnejších myšlienok“.
Nino Gvetadze v súčasnosti žije v Amsterdame a hrá na klavíri Steinway Grand Piano, ktorý jej láskavo zapožičala Holandská národná nadácia pre hudobné nástroje.
Želáme vám príjemné sledovanie na https://stream.filharmonia.sk.
12 feb 2021
Dobrý deň milí priatelia a priaznivci Slovenskej filharmónie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu epidemiologickú situáciu pokračujeme v uvádzaní online koncertov z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie.
Priamy prenos symfonického koncertu Vás pozývame sledovať v piatok 12. 2. 2021 o 19.00 hodine
Slovenská filharmónia sa predstaví pod taktovkou slovenského dirigenta Martina Leginusa.
Piatok 12. 2. 2021, 19.00 h
A/B – Symfonicko-vokálny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Program | ||||
Aaron Copland (1900–1990) | ||||
Pod šírym nebom | ||||
George Gershwin (1898–1937) | ||||
Američan v Paríži | ||||
Antonín Dvořák (1841–1904) | ||||
Symfónia č. 9 e mol, op. 95, „Z Nového sveta“ | ||||
|
Ako má znieť americká hudba? Diela Coplanda, Gershwina a Dvořáka pod taktovkou Martina Leginusa ponúknu tri hudobné odpovede na otázku, ktorá sa v „Novom svete“ objavila v 19. storočí a stala sa kľúčovou v tom nasledujúcom. Predohru An Outdoor Ouverture od klasika americkej hudby 20. storočia Aarona Coplanda (1900 – 1990) vystrieda zábavný sprievodca po meste na Seine s názvom Američan v Paríži od Georga Gershwina (1898 – 1937), ktorý sa stal hudobnou superstar „jazzového veku“. Záver bude patriť „Novosvetskej“ symfónii Antonína Dvořáka (1841 – 1904), ktorá bola inšpirovaná skladateľovým americkým pobytom a prebiehajúcou diskusiou o povahe tamojšej hudby. O tom, že sa do nej Dvořák úspešne zapojil, svedčí aj jedna z recenzií po newyorskej premiére diela, ktorá mala titulok: Lekcia americkým skladateľom. Vedeli ste, že Neil Armstrong vzal nahrávku tohto Dvořákovho diela v roku 1969 so sebou na Mesiac?
Pre slovenského dirigenta Martina Leginusa je tento koncert s orchestrom Slovenská filharmónia debutom. Absolvent VŠMU v Bratislave a od roku 2006 pôsobí v Slovenskom národnom divadle. V rokoch 2013 až 2016 bol hudobným riaditeľom Štátnej opery v Prahe, a ako hlavný hosťujúci dirigent pôsobil s Pražským komorným orchestrom (2015/2016) a Štátnym komorným orchestrom v Žiline (2018 – 2020).
Aktuálny program: